Ako vybrať vrtuľník

Podotýkam,že je to len na hrubo napísané a je to len základné vodítko pre vstup do sveta vrtuľníkov.

Prakticky od začiatku môjho záujmu o vrtuľníky sa
stretávam s otázkami typu (aký vybrať vrtuľník, ktorý je najlepší na učenie) atď. V poslednej dobe, keď je k dispozícii na trhu veľké množstvo typov vrtuľníkov, je tých otázok viac a viac. Odpoveď na túto otázku nie je jasná a ani jednoduchá. Nižšie napísané riadky nie sú presným návodom, ktorého sa treba držať, ale len ako uvedenie do veľmi krásnej, zaujímavej ale bohužiaľ aj drahej kategórie RC vrtuľníkov.
Autorom tohto pôvodného článku je Vít Klabačka vitocz.net a nakoľko sa stotožňujem s obsahom článku, tak som ho s menšími úpravami podal na zverejnenie.

Pri písaní som vychádzal zo svojich asi 18 ročných skúseností s intenzívným lietaním s RC vrtuľníkmi väčšiny kategoríí, . To samozrejme nemusí znamenať, že môj pohľad na vec je jediný a správny. Začínajúci vrtuľníkar by si mal pred zakúpením modelu položiť dve základné otázky.
1. Čo by sa mi páčilo a akú kategóriu by som chcel lietať?
2. Koľko som ochotný do toho investovať prostriedkov?
Uznávam, že už odpoveď na prvú otázku môže byť veľmi ťažká. Avšak správnou odpoveďou si môžete ušetriť nie málo peňazí a taktiež sklamanie. Tu je vhodné si uvedomiť ešte jednu vec - kúpou modelu investície ešte len začínajú. Preto myslieť si, že mám 500-700 Eur, kúpim model a výbavu za uvedené peniaze, to je samozrejme zle. Potom adept nebude mať na opravu po prvom páde a bude šetriť niekoľko týždňov až mesiacov na náhradné diely. A teraz skúsim rozdeliť vrtuľníky dostupné na trhu. Tu sa možno nezhodnem s niektorými kolegami obchodníkmi, ale čo už.

Kategoria č.1
Najjednoduchšie elektro-vrtuľníky. Cena okolo 20-50 Eur za kompletné vybavenie. Najčastejšie sa riadi dvojkanálovým vysielačom. Vyhovuje dobrá cena. Obvykle model, ktorý lieta skoro sám. Malé rozmery umožňujú lietať doma, ale vonku aj za mierneho vetra sú nepoužiteľné. Ešte jedna dôležitá vec. S týmto modelom nemôžete očakávať, že sa naučíte riadiť vrtuľník, pretože sa ako vrtuľník vôbec nechová a ani sa tak neriadi.

Kategoria č.2
Jednoduché elektro-vrtuľniky v cene okolo 80-200,Eur. Sem najčastejšie patria dvojrotorové modely, teda s dvoma rotormi nad sebou a bez vyrovnávacieho rotora.Výhodou je zase dobrá stabilita, dobrá odolnosť a možnosť lietania v miestnosti. Podľa variantu modelu môžu, ale nemusia mať cyklické riadenie, čo znamená, že s vrtuľníkom je možné letieť všetkými smermi (vpravo, vľavo, dopredu a dozadu). Smer hore a dole sa ovláda väčšinou otáčkami. To je sice funkčné ale veľmi pomalé.

Kategoria č.3
Elektrovrtuľníky v cene okolo 300-400 Eur. Tu je možnosť nájsť modely, ktoré sa zložitosťou mechaniky rotorovej hlavy približujú veľkým modelom. Rozmery už neumožňujú lietať doma v miestnosti. Je nutné ísť do haly alebo von. Veľmi slabý vietor im nevadí. Je možné s nimi zalietať aj základné akrobatické obraty ako premet a výkrut. Ale to je tak všetko. Súčasťou býva jednoduchý vysielač s pevne zabudovanými mixami, ktoré sa nedajú nastavovať a teda rádio je nepoužitelné na všetko ostatné.

Kategoria č.4
Modely elektro-vrtuľlníkov za cenu okolo 400-600 Eurza samotný vybavený model, ale bez vysielača, nabíjača atď. (komplet asi 25-27tisíc). Toto je prvá kategoria, ktorá sa dá nazvať vrtulníkom po všetkých stránkach. Má plnohodnotnú hlavu Bell-Hiller, dobre je vyriešená zadná vrtuľka. K ovládaniu týchto modelov je treba mať už rozumný vysielač s heliprogramom.

Kategoria č.5
Vrtuľníky elektro a spaľovacie v cene do 1000 Eur za kompletný model bez vysielača a ostatného zabezpečenia (štartér, žhavenie atď). Obvykle už veľmi dobre spracované modely s dobrými vlastnosťami. Vzhľadom na veľkosť je nutné lietať na voľnom priestranstve.

Kategoria č.6
Modely elektro a spaľovacie v cene nad 1000 Eur. Veľmi dobre spracované modely určené pre intenzívnejšie a akrobatické lietanie.

Kategoria č.7
Modely vrtuľníkov nad 1500,Eur. Sú to stroje špičkové a určené pre náročných pilotov.

Po prečítaní vyššie uvedeného, by sme teda mohli mať predstavu, do čoho pôjdeme a za koľko peňazí. Prvé dve kategórie a tak skoro aj tretia spadajú pod hračky (aspoň podľa mňa). Takže ďalej sa budem zaoberať už len vrtulníkmi a nie hračkami.

Do kategorie č.4 patria malé elektrovrtulníky Hornet, Maxir, T-Rex 250, . Vrtulníky Hornet , Maxir ,T-Rex 250 sú najmenšie bežne dostupné modely. Priemer rotoru sa pohybuje okolo 500-600mm, pohon sa používa štandartne trojčlánok Lipo v cene cca 20-30 Eur. Jedná sa o ľahké (cca 350-450g)prepracované a celkom dobre ovládatelné vrtulniky, s ktorými sa dá zalietať skoro všetko. Nabíjač a balancér sú dostupné za cca 50-100 Eur. Dajú sa kúpiť aj iné podobné modely z Číny, ale ich kvalita je veľmi mizerná.
Ďalej sem patrí T-Rex 450 ,Rave 450,KDS 450 Mini Titan a ďalšie. Sú to trochu väčšie stroje(priemer rotoracca 700mm, váha cca700-800g), preto je pohon výkonnejší. Aj tu stačí trojčlánok Lipo v cene cca 50 Eur. Kvalita je dobrá a dostačujúca pre začiatočníka, ktorý sa chce učiť. Zvlášť u tejto kategorie chcem upozorniť na KDS 450, ktorý lieta perfektne a už v základnej verzii je veľmi dobre zladený motor+regulátor. Kvalita veľmi dobrá a náhradné súčiastky za veľmi dobrú cenu.


Kategoria č.5-6 patrí modelom väčších rozmerov, lepších letových parametrov s väčšou odolnosťou proti vetru a samozrejme aj väčšou cenou. V tejto kategorie sa adept obvykle rozhoduje medzi elekto alebo spalovák. Každý z nich má svoje výhody a nevýhody.
Nadobúdacia cena samotných vrtulníkov je zhodná (elektro-spalovák). Napríklad výborný elektromotor s regulátorom stojí cca 8000 Sk rovnako ako spalovací motor s výfukom. Gyroskop, prijímač a servá sa pre túto kategoriu použivajú tiež podobné. Sú tu ale zásadné rozdiely v okamžitých výdajoch za palivo versus akumulátory.

Spalovací vrtulník triedy 30-50.
Tu je potreba mať nie len palivo, ale aj pozemné zabezpečenie. Štartér, žhavenie, štartovací nádstavec, palivové čerpadlo (cca 100 Eur). Do tejto kategorie patria TT Raptor, T-REX 600 nitro, veľmi obľúbený vrtulník Velocity 50 a Fury 55.atď.

Kategoria č.7 je skoro výlučne obsadená vrtulníkmi na spalovací motor triedy 60-90, prípadne benzinovými a turbínovými motormi. Priemer rotoru od 1500mm hore, váha min 4,5kg.
Táto kategoria je náročná finančne, pretože vyžaduje použitie kvalitnej elektroniky a hlavne kvalitné palivo, ktoré do motora tečie skoro prúdom(0,5l paliva s 20-30% nitra v 90 vrtulníku vydrží na 8 minút 3D letu). Ale nepopísatelnou odmenou sú vynikajúce letové vlastnosti, výborná viditeľnosť modelu vo vzduchu a pocit z letu.
S výberom vrtulníku veľmi súvisí RC súprava.
Časť modelárov už vlastní rôznu výbavu pre riadenie lietadiel a chceli by ju použiť pre vrtulník.
Bohužial, to čo obvykle dobre stačí pre riadenie lietadiel nemusí stačiť pre riadenie vrtulníka.
Je niekoľko základných kritérií, podľa ktorých sa dá určiť, či je vysielač vhodný k vrtulníku alebo nie.
1. Rc vysielač obsahuje potrebný a vhodný heli-program. Sem patria aspoň 5 bodové krivky plynu a kolektívu, aspoň 3 letové predvoľby(normal, Idle 1, Idle 2 a autorotácia) a niektoré špeciálne heli mixy. Šesť kanál je na hranici použitelnosti. Pokiaľ bude chcieť adept osadiť napr governor (regulátor otáčok) na spalovacom vrtulníku, tak ho už nebude mať kam zapojiť.

Podobne je to aj zo servami. Nie každé je vhodné do vrtulníku. Serva vo vrtulníku sú namáhané inak ako v lietadle. Dá sa povedať, že na servách stále niečo visí a oveľa viac sa pohybujú.
Nezrovnatelne viac trpia vibráciami, pretože rotačných súčiastok je na vrtulníku oveľa viac než v lietadle a celá mechanika vrtulníku tieto vibrácie prenáša. A tu sa ukazuje, že naozaj sa oplatí kúpiť Futabu a niektoré JR,Savox,Outrage. Pre mikrovrtulníky sa môžu použiť servá Hitec. Do vrtulníkov kategoríí 30, 50, 90 sú serva Hitec nevhodné.
Teraz sa možno ohradia niektorí spokojní uživatelia serv Hitec, že nemajú s nimi žiadny problém.
Je to možné, ale zaťažujú ich aspoň priemerne tak ako vo vrtulníku? Nie len z mojich dlhodobých skúseností vyplýva, že životnosť Hitec serv vo vrtulníkoch vyššie uvedených kategorií je len zlomok životnosti serv FUTABA a JR.
A čo človek ušetrí pri kúpe lacnejšieho serva, tak to sa mu niekoľkonásobne vráti v podobe havarovaného vrtulníku na závadu serva.
A ešte jedna veľmi podstatná vec. Vrtulník je treba kúpiť taký, na ktorý sú dostupné náhradné súčiastky.
Ako je vidieť, tak správne vybrať vrtulník nie je až tak jednoduché.Je veľmi vhodné zvážiť pre a proti a podľa toho sa rozhodnúť.
Dúfam, že Vás uvedený článok neodradil, ale pomohol Vám lepšie sa rozhodnúť pri kúpe Vášho nového modelu.
S pozdravom (Alfa) Peter Šmidovič.