Postavaj si vlastnú ALICU (modelárske začiatky)

Milí priatelia modelári, ale hlavne začínajúci modelári.

Chcel by som využiť túto sociálnu vymoženosť nazvanú RC Portal ako nástroj pre výučbu a taktiež náhradu absencie modelárskych krúžkov v niektorých mestách, obciach a dedinách. Tento článok by som chcel spustiť ako výzvu, či určitú formu súťaže o postavenie rádiom ovládaného modelu lode jednoduchej konštrukcie pravdaže s určitou formou gracióznosti, kde bude odmenou samotný model na spoločnom stretnutí modelárov pri vode.
Pre pokročilých modelárov to bude akým si oddychovým ohliadnutím sa späť do minulosti a pre nováčikov príležitosť dostať sa k radám od starších či skúsenejších modelárov a zároveň s nimi postaviť si svoj prvý model s ktorým sa môžu zúčastniť súťaže ktorú Sunny Lakes Shipyards plánujú pripraviť na ďalší rok v rámci stretnutia Senecký Maják 2016.

Ako sa na modelára patrí, stavbu by sme spolu s popisom a prvými fotografiami započali na jeseň tohto roku. Do vtedy si vysvetlíme pár základov pri stavbe podľa dostupnej literatúry.
Popíšeme si aké sú vhodné materiály a aká chémia pre stavbu lode.
Opisovať budem materiály a postupy pre vybraný model ktorý budeme všetci spoločne stavať. Povieme si kde sa dajú materiály a chémia zohnať či už nákladne, ale aj aké dostupné materiály nájdeme okolo seba, aby sme aj čo to ušetrili na potrebnú elektroniku. Pravdaže všetko s ohľadom na výslednú kvalitu modelu, aby sme nakoniec neskončili s „kartónovou” napodobeninou .

Toľko úvod a teraz k tej teórii a činom….

Keďže predpokladám, že do stavby sa pustia aj mladšie ročníky za asistencie rodiča, verím, že čítanie plánika nebude spôsobovať väčšie ťažkosti.
...Tak teraz Vám dám čas na objednanie plánika a najbližšie si rozoberieme aké základné náradie budeme potrebovať pre stavbu modelu. Skúsenejší môžu prispieť svojimi nápadmi, prípade skúsenosťami, kde aké náradie sa dá zohnať za skvelú cenu. Prípadne na čo si dávať pozor pri kúpe.

Náradie
Začneme s tým najzákladnejším čo doma určite všetci máte a to je všetko pre rysovanie a kreslenie.

Úplným základom je aspoň 30 cm pravítko a uholník, prípadne uhlomer. Dobrým pomocníkom je oceľové 30 cm pravítko ktoré dostanete zapár drobných v ktorom koľvek Kauflande ,alebo dobrom obchode s náradím. Ja osobne používam to z Kaufacu . Výhoda je v pevnosti a fakte, že pri rezaní materiálu podla pravitka s orezávatkom si doň nezarežete. Uholník (vinkel) je dobrým pomocníkom hlavne pri príprave rebier lode na pracovnej doske a lepení kolmých strán nadstavieb. Najlepšie je si zohnať uholník menších rozmerov s príložnou stranou. V tomto smere by som smeroval do najbližšieho obchodu s náradím, lebo netuším kde inde by mohli takéto veci mať. Ďalším veľkým pomocníkom je posuvné meradlo (šubléra). Meranie pretočených vrtákov a dier prípadne preimerov dôtov a plechov je s týmto pomocníkom jednoduchšie.

je len na Vás či sa naučíte odčítať z klasického posuvného meradla, alebo ostanete pohodlný a zabezpečíte si posuvné meradlo z digitalným odčítanín.
Na samotne rysovanie a kreslenie čiar poväčšine stačí obyčajná ceruza strednej tvrdosti pripadne fix na alkoholovej báze na rysovanie na plasty a hladký laminát.
Postupne sa dostávame na ďalšie náradie a to ručné či el. náradie na rezanie. Pre ručné rezanie je niekoľko druhov píl.

Orezávací nôž s ulamovacou čepeľou: tu odporúčam investovať do riadneho noža s ergonomickou rúčkou, lebo pri dlhodobom používaní Vás začne bolieť ruka od tlačiacich hrán na jednorazových plastových nožoch. Nôž sa používa pri rezaní tenších preglejok, dýh, platov, papiera, kože, alebo textílii. Zostatok čepele z tohto noža ktorý väčšina z nás zahadzuje sa dá celkom dobre využiť na doladenie drevených dielov ako náhrada drobného hoblíka. Stačí s ostrou hranou ťahať pod cca 45stupnovym uhlom po dreve a sťahovať jemnú vrstvu. Nie proti čepeli, vtedy by sa zarezávala

Skalpel s vymeniteľnými hrotmi: poväčšine ho nahrádza už spomínaný orezávací nôž, no kto ho ma vo výbave zistí jeho výhody. Hlavne čo sa dlátkových čepelí týka. Sada v modrej plastovej krabičke sa dá zakúpiť v Hornbachu, Baumaxe v papiernictve, alebo v niektorých papiernictvách.

Lupienková píla: v podstate ten najzákladnejší základ pre každého modelára. Jedna sa o pílu s predĺženým ramenom na presne rezanie dielov z dreva, plast a kovu . Na každý materiál sú odporúčané pílové listy, ktoré sa líšia hustotou a tvarom zubov. Podľa vlastných skúsenosti postačia tie najjemnejšie na kov a prípadne špirálovité na viac smerné rezanie dreva a plastov.

K lupienkovej pílke neodmysliteľne patrí aj podložka na vyrezávanie. Ide o drevenú doštičku špecifického tvaru prichytenú o kraj pracovného stola. Umožňuje pohodlné vyrezávanie a otáčanie lupienkovej píli okolo rezaného výrobku. Presné rozmery, alebo štýl akým je doštička uchytená o stôl nie sú určené. Podložka sa dá aj zakúpiť v obchode s náradím cca za 6€.

Japonská píla:[/b] píla s tenkým rezacím listom a jemným zubom sa používa na dokončenie rezu prípadne na vytvorenie rovného hladkého rezu. Osobne ju používam pri odrezávaní modelu s podložky keď dokončím plánkovanie trupu alebo keď vyrezávam otvor pomocou kotúčovej píly a potrebujem dorezať rohy .

Ručná pílka: štandardná všetkým známa píla poväčšine s listom na kov používaná v modelárčine výnimočné. Používam ju jedine v prípade že si vyrábam vlastnú hriadeľ na lodnú skrutku. A aj to málo kedy keďže využívam el. náradie.

El. lupienková píla – Dekupírka: nákladnejšia investícia, ale skvelý pomocník ak používate kvalitné pílové listy ktoré neuhýbajú pri rezaní. Pomáha pri rezaní rebier či častí plášťa, alebo nadstavieb na loď. Výhoda, nebolí z nej ruka ako z ručnej lupienkovej pílky

Kotúčová stolová píla - cirkulár: každý si predstavy hneď veľkú vreštiacu pílu čo na nej sused každý víkend reže polovicu lesa ... modelári používajú obdobu tohto strach naháňajúceho monštra, len v oveľa menšom merítku. Využíva sa na rezanie dlhých rovných líšt, napríklad na plánkovanie trupu, výstuh do trupu, alebo plániek na poťah paluby lode.

Pilníky: po vyrezaní dielov treba rezané plochy zarovnať a hrany očistiť od triesočiek, aby sa s dielom ďalej pohodlnejšie a bezpečnejšie pracovalo. Pri väčších dieloch je možné použiť pilník. Pilníky majú rôzne prierezy takže je možné začistiť akýkoľvek otvor, oblúk, alebo plochu. Opracovávaný diel je dobré mať upnutý pevne vo zveráku prípadne svorkou o stôl. Plynulými ťahmi pilníkom diel začistíme. Pri pilovaní plochy treba dávať pozor aby pilník dosadal na celú plochu obrábaného dielu, aby ste si hranami nerobili ryhy.

Pilníky ihlové: Štandardný pilník by bol pre piplavú úpravu drobných dielov a odliatkov veľký preto sú na trhu dostať aj ihlové pilníky. Je to obdoba jeho veľkého brata len v menšom. Predávajú sa s rašpľovým zubom vhodným na drevo, štandardným ryhovaným zubom vhodným na kov a drevo, alebo takzvané diamantové ktoré majú brúsny povrch jemne zrnitý a tie sú v hodné na plasty a mäkké kovy.

Brúsny papier(Šmirgeľ): Asi najznámejšou metódou plošného brúsenia je za pomoci brúsneho papiera. Brúsne papiere sa líšia zrnitosťou a použitím. Číslovanie začína na najhrubšom zrne označením 40 a končí pri 1200 ku ktorému sa v modelárstve asi nikdy nedostaneme . Niektoré spoločnosti vyrábajúce brusné papiere rozdeľujú papiere ešte farebne podľa použitia. Poväčšine platí, že papiere s v bielom prevedený sú určené na laky, farby všetkých druhov. Papiere s hnedo červeným brúsnym povrchom sú na drevo a laky. Čierne brusne zrno je určené na kovy. Brusivo je lepene na papier, textil alebo penový či pevný klátik. Papiere označené wterproof sú určené na mokré brúsenie. Mokré brúsenie sa robieva na povrchoch ktoré by sa mohli príliš prehrievať a tým. Mokré brúsenie sa robieva na vyhladzovaní a leštení farbených a lakovaných povrchov.

Multifunkčné el. ručné náradie –Dremel: v zahraničí sa osvojil názov Dremel no jedná sa o rotačné elektrické ručné náradie s vymeniteľnými hlavicami či už na vŕtanie, brúsenie, leštenie, frézovanie, alebo rezanie. V ponuke ho ma väčšina výrobcov ručného náradia no medzi modelármi je známa firma Proxxon, Dremel, alebo celkom dobrá náhrada za malé peniaze z Lidla Parkside. Osobne používam Lídlacký Parkside s kvalitnejšou hlavou od spoločnosti Dremel.


Žiadna dnešná domácnosť sa nezaobíde bez sady ručného náradia ako sú krížové či ploché šraubováky a menšie kladivo. Tu sa netreba nejako rozpisovať, akurát, že sa hodí aj sada malých šraubovákov pre jemné práce či už na servách, alebo rôznych podložkách či dorazoch ktoré sa aretujú pomocou drobných šraubov. Pre niektoré dorazy či hriadeľové spojky je dobré mať po ruke jeden imbusový kľúč 1,5mm. Napríklad MP Jet, ci Raboesch, používajú na aretovanie ibusových červíkov.
Pri modelárčení je treba sem tam niečo pridržať, alebo pritlačiť preto na stole by nemali chýbať svorky a štipce a špendlíky.

Modelárske špendlíky: líšia sa od štandardných krajčírskych špendlíkov väčšou hlavou na uchytenie a tenším ostrejším hrotom. Využívajú sa napríklad na prichytávanie planiek pri poťahovaní trupu (plankovanie). Využívajú sa väčšinou pri mäkkých materiáloch ako je Balza či papier.

Kancelárske svorky: štandardné kancelárske svorky sa používajú pri lepení užších líšt, alebo prichytení platov preglejky pri lepení do kopy. Ich nevýhoda je len v obmedzenej možností roztiahnutia a niekedy až príliš veľkého tlaku zovretia.

Štipce na bielizeň: využívané snáď od počiatku modelárstva sú celkom dobrým pomocníkom pri lepení planiek. Osobne dávam prednosť tým s gumenými chňapkami . Nekĺžu sa z lepeného dielu.

Pracovné štipce z plastu a kovu: pracovné svorky, alebo štipce ak chcete sa dajú kúpiť v sadách po 6-8 kusov vo výpredajoch za euro prípadne Hornbach, baumax, železiarstvo. Sú neodmysliteľným pomocníkom v dielni a pomáhajú všade tam kde treba niečo pridržať prichytiť alebo zafixovať.

Stolárske svorky: Taktiež dobrá pomoc pri stavbe modelov. Na rozdiel od ostatných štipcov a svoriek majú väčšie spektrum roztiažnosti čiže v niektorých prípadoch sa dajú roztiahnuť na celú dĺžku modelu ak je treba. Jediná nevýhoda je vždy trčiaca vodiaca tyč čeľustí.


Dostal som upozornenie na fakt, že som ešte nespomenul vŕtačku a nástroje pre dierovanie.
Pre menšie otvory ako diery pre stĺpiky zábradlia, alebo prechodové diery pre elektrifikáciu človek v klude zvládne už spomenutým Dremelom alias multifunkčným zariadením.
Tu je však obmedzenie len na velkosť čelustí, teda cca 3-4 mm. Ostatné diery sú vŕtané pomocou bežnej vŕtačky a sadou vrtákov podľa určenia na použitý materiál.
Pomocníkom pre oba prípady el. náradia je stojan na pracovný stôl ktorý nám zabezpečí dokonalú kolmosť vŕtanej diery.

Na niektorých stojanoch je možnosť nastavenia uhla vŕtania čo rozširuje možnosti využitia napríklad ako stojanovej brúsky v prípade použitia brúsneho kotúča namiesto vrtáka.
Ručné vŕtačky sa stále dajú používať, no používajú sa poväčšine už len pri drobných vrtáčikoch do priemeru 1,2mm pri maketárskych prácach.


Tému Spájkovačky popísal jeden zo skúsenejších v obore, kamarát Oto B., na RC Portály známi ako JACK.

1. Pištolovú spájkovačku by mal mať každý modelár ako základné náradie,
napr.http://www.gme.sk/etp-iii-p730-516

Jej výhodou je jednoduché používanie pre spájkovanie bežnej kabeláže a drobných súčiastok.
Nehodí sa na spájkovanie elektronických zariadení, výkonových káblov a rozmernejších kovových dielov.
2. Ručná spájkovačka - pájkovacie pero je vhodná na spájkovanie výkonových káblov a rozmernejších dielov
napr.http://www.gme.sk/sh815b-p730-216

Moja skúsenosť je, že 40 W je tak akurát.
3. Spájkovacia stanica je najvohodnejšia na spájkovanie elektroniky. Má nastaviteľnú teplotu hrotu,
napr.http://www.gme.sk/sl-976-p730-217


Pomôcky na spájkovanie:
1. Cín: Používam cín s priemerom 1 mm s tavidlom skoro na všetko.
2. Náhradné hroty do spájkovačiek: hroty špicaté na drobné súčiastky a široké na väčšie.
3. Cínovacia pasta: napr. http://www.avelmak.sk/index.php?lm=604&pg=det&article=51230

Zlepšuje pocínovanie horšie spájkovateľných povrchov. Vždy ju používam aj na výkonové káble a aku, lebo skracuje dobu spájkovania.

Pripojím sa s vlastnými i ked trocha chabými skúsenostami:
Plynové spájkovačky: použitie podobné ako pri hore uvedených el. spájkovacích zariadeniach s tým rozdielom, že sa nedajú použiť pri spájkovaní elektroniky na plošných spojoch a v tesných priestoroch trupu lode. Hrot spájkovačky vyžaruje veľké teplo, takže by ste si mohli spraviť viac škôd ako osohu. Nemôžeme ich však úplne odpísať, keďže sa s nimi dobre spájkujú konektory batérií , robí príprava kabeláže mimo model, alebo v prípade horáku spájkovanie mosadzných dielov či nahrievanie pre ohýbanie tvrdších kovov, alebo zmršťovacích izolačných bužíriek. Niektoré sady obsahujú spachtličku na horák s ktorou sa dobre odstraňujú staré nátery pri renovácii alebo takzvaný horúci nôž pre rezanie napríklad látky na plachty. Veľkou výhodou je piezoelektrické zapaľovanie čo nahrádza nutnosť nosiť pri sebe zapaľovač. A fakt že nepotrebujú žiadne el. zdroje ich posúva aj medzi náradie prípadné opravy do terénu.

K pomôckam pri spájkovaní pridám ešte spájkovaciu kyselinu. Napomáha lepšiemu chyteniu spájky na mastných povrchoch mosadze, alebo lepšiemu "vpitiu" spájky do kábla pri letovani konektorov.


Stavebný materiál

Keďže máme určený typ lode ktorú budeme stavať, budeme sa prvotne venovať materiálom určených samotným tvorcom tejto lode pánom Horákom. Poväčšine sú to materiály z dreva ako preglejky rôzne profily z masívu, alebo platy z ľahkého balzového dreva. Ďalej si môžeme popísať aj alternatívne a nové materiály, ktoré nám dnes nahrádzajú preglejky a balzu pre svoje lepšie vlastnosti. Začneme teda preglejkou ktorá je pre nás základným stavebným materiálom pre stavbu mot. jachty ALICA.
Preglejka je vlastne konštruovaná z pod tlakom k sebe lepených vrstvených dýh rôznych druhov dreva. Výhoda oproti masívu je oveľa vyššia pevnosť a celistvosť povrchu dosák. Na preglejky sú vyberané a kombinované dreviny na dosiahnutie čo najlepších vlastnosti. Pre zvýšenie pevnosti sa jednotlivé vrstvy ukladajú letorastami krížom na seba a násobia pevnosť použitým množstvom vrstiev.

Letecká preglejka: patrí v modelárstve medzi tie najpevnejšie a najtvrdšie preglejky. Je skladaná z najväčšieho počtu vrstiev dýh z tvrdých drevín.

Priznám sa netuším aké dreviny sú použite v tejto preglejke, no podľa všetkého je základom brezové drevo, keďže niektorý dodávatelia ako Pelikán ju vedu pod názvom „pevná brezová preglejka“ . Predáva sa v rôznych hrúbkach od 0,5mm. Pre nás bude zaujímavá hrúbka 4mm na rebrá lode, 0,8 a 1,5 mm na nadstavby. Preglejku 0,8 mm budeme potrebovať aj na poťah trupu.

Ďalšie preglejky používané v modelárstve sú napríklad veľmi ľahká a krehká topoľová preglejka. Vyznačuje sa bledým (skoro bielim) topoľovým drevom a patrí medzi najľahšie preglejky využívané na konštrukčné menej namáhané diely prevažne v lietadlách pri ktorých sa vyžaduje malá váha (Bočnice kabín a podobne). Ďalšou takou strednou cestou je preglejka Cejba. Podobne ako topoľová preglejka sa skladá z nízkeho počtu vrstiev dýh. Na rozdiel od topoľovej preglejky ma vďaka exotickému drevu vyššiu pevnosť a tým pádom je možné ju použiť aj na rebra lodí, ako lacnejšiu náhradu za Leteckú preglejku. Neodporúčam ju však používať na kýl lode kde sa vyžaduje tuhosť pri stavbe, aby sa vám trup neskrútil.
Balza: pokiaľ viem tak svetovo najľahšie exotické drevo aké sa používa od nepamäti v modelárstve.

Triedi sa podľa kvality a pevnosti. Predáva sa buď v platoch, alebo profiloch.

Platy používané väčšinou na poťah alebo konštrukčnú kostru ľahkých lietadiel a hranoly na rôzne profilovane nábehové hrany a lebo v prípadne lodi na dotvorenie zložitých tvarov trupu ako napríklad výstuha špičky lode alebo oble zrkadlo (zadná časť) ktoré nejdú dotvoriť klasickým plánkovaním.
Smrekové profily: Smrekové drevo sa vyznačuje skvelou pružnosťou a pevnosťou a taktiež relatívne nízkou váhou. V modelárstve sa na rozdiel od ostatných druhov dreva nepoužíva v platoch ale len v profilovaných prútoch. Po väčšine sa jedna o štvorcové a obdĺžnikové prierezy. Využívajú sa ako výstuhy do modelov, napríklad v krídlach lietadiel, alebo ako výstuhy medzi rebrami trupu lodí čo je aj náš prípad. Ploche profily – Plánky, sa používajú na tvorbu plášťa trupu plánkovaním. O tejto technike si povieme počas stavby lode. Smrekové profily začínajú od najtenšieho hranolu 2x2 milimetre.

Bukové guľatiny: Buk sa vďaka svojej minimálnej pružnosti sa pri stavbe lodí využíva na stavbu sťažňov a rahien historických lodi. Tu budú maketári namietať, lebo skúsený modelár si skôr spraví sťažeň z lepeného profilu a dosiahne lepšiu tuhosť no určite nemôžu vylúčiť, že buková guľatina stále ostáva pri starších modeloch ako pravidlo . Priemer guľatín začína na 2 milimetroch.

Dyha: nebudeme popisovať všetky druhy dýh, lebo tých je nespočetne veľa. Je to vlastne tenký plát masívneho dreva ktorý sa získava doslova strúhaním kmeňa stromu. Málo kto používa dyhu na konštrukčnú stavbu lode. Skôr sa používa na dekoratívne potiahnutie nadstavieb (kabín) a trupov lodí. Hrúbky dýh začínajú cca na 0,8 mm.

Laminátové dosky: stavebný materiál ktorý sa využíva skôr na stavbu paluby, kabín a nadstavieb. V modelárskych predajniach sa predáva približne vo formátoch veľkosti papiera A4 v hrúbkach od 0,5 milimetra. Sú spoločnosti ktoré laminátové dosky predávajú vo veľkých formátoch ako elektroizolačný materiál. Sklolaminát je pružný a dobre sa reze pomocou lupienkovej píly a plátu na kov, alebo malých rezných kotúčov do „Dremelu“.

Plastové dosky HPS: HPS dosky sú vyrábané technológiou vytlačovania. Používaný materiál je potravinársky a zdravotne nezávadný, preto je možné dosky používať na obaly pre potravinársky priemysel. Dosky je možné použiť pre vákuové tvarovanie, ohýbanie, rezanie a pre oblasť reklamy. Dosky sa dajú dobre lepiť lepidlami, ktoré obsahujú rozpúšťadlá. V modelárskom svete sú používane tak ako laminát na stavbu nadstavieb a palúb. Keďže sa s nimi dobre pracuje, sú dobre aj na výrobu maketových doplnkov ako sú navijaky, žeriavy, malé záchranné člny, alebo anténové a svetelné stožiare a podobne. Videl som z hrubšieho materiálu aj celé lode. Prevažne sa predávajú v bielej farbe, ale vyrábajú sa v rôznych farbách a hrúbkach od 0,5 mm. Kúpiť sa dajú v predajniach REMPO alebo v reklamných agentúrach treba popozerať web. Tenšie dosky sa dajú rezať orezávatkom, hrubšie lupienkovou pílkou.

Akrylátové sklo (plexisklo): Plexiglas a Limacryl; vzorec: -CH2-CCH2-COOCH3-)n) je makromolekulová látka, ktorá sa pripravuje radikálovou polymerizáciou metylesteru kyseliny metakrylovej
Plexisklo je používané v modelárstve na zasklievanie okien, alebo pri hrubších platniach na výrobu stojanov na modely. Popravde pre ľahšie spracovanie na výrobu stojanu dávam prednosť klasickej preglejke. Taktiež sa z neho robievajú dekle na presklenie elektroboxu do rýchlo člnov.


Chémia:
Tak Žiaci vytiahnite si učebnicu a ideme na to Chémiu som zbožňoval aj keď som z nej teraz blbý ako tágo Modelárčina sa bez chemikálií nezaobíde. Táto téma bude obsiahlejšia keďže pod ňu spadajú lepidlá, epoxidy, tmely, mazacie hmoty, a už spomínané pasty a kvapaliny na spájkovanie. Túto poslednú položku môžeme vynechať. Popísali sme si o nej viac než dosť a ak by mal niekto ešte otázku tak nech sa páči, fórum a rady skúsených pomôžu.
Lepidlá:
Kyanoakrylatové lepidlá (sekundové) : každý si hneď vybaví ulepenú malú tubu Patexu z hypermarketu.

Nie, modelárske sekundové lepidlá sú oveľa komplexnejšie a hlavne objemovo výhodnejšie balené. Lepiť sa s nimi dá skoro všetko (aj prsty ). Lepia drevo, plasty, laminát, kožu, textil a v niektorých prípadoch aj gumu. CA lepidlá, ako ich nachádzame štandardne označené, sa aktivujú tlakom, okolytou vlhkosťou a tuhnú okamžite. Počas práce s nimi sa stretnete s prípadmi, kde tlak nieje možné vytvoriť. Vtedy napomáha tuhnutiu (aktivácii) aktivátor.

Ten spôsobuje svojím odparovaním tuhnutie a vykryštalizovanie lepidla behom par sekúnd. Dá sa použiť aj spôsobom, že lepidlo si nanesiete na jednu lepenú plochu a aktivátor na druhú. Tu to chce však riadnu prax a trefu na prvý krát pri spájaní lepených plôch. Osobne preferujem spojiť obe plochy a prestreknúť lepenú škáru. CA lepidlá rozdeľujeme podľa hustoty a podľa použitia. Štandardne sú rozdelené na: riedke, stredné, husté, na gumu, na polystyrén, na elapor a už som videl od niektorého výrobcu aj lepidlo určené na priehľadné plasty. Kyanoakryláty sú prchavé a zanechávajú na plexiskle biely povlak preto takéto špecialitky. Riedke CA lepidlo celkom dobre zateká na nedostupne miesta a mne sa osvedčilo pri lepení balzových dielov. Pekne sa vpije do balzy a drží neuveriteľne pevne. Taktiež som sním lepil smrekové plánky pri stavbe Naxosa a išlo to sním celkom dobre, až na niektoré stekance. Treba si dať pozor, aby ste nedali na spoj viac lepidla ako je treba. Stredné CA lepidlá súú povinná výbava mojej dielne . Lepidlo je hustejšie, až tak nesteká a drží namieste pri menších dávkach. Perfekte sa sním pracuje. Husté CA Lepidlá sú používane menej. Ja osobne som mal len jednu fľaštičku hustého lepidla a tú som používal pri zavrtávacích matičkách od MP Jet. Natlačil som ho do závitu a hneď zavŕtal do pripravenej diery. Matička je tam na večnosť . CA Lepidlo na Gumu je využiteľné napríklad pre autičkárov na prilepenie gúm do ráfikov, ale využijú ho aj lodný modelári na prilepenie gumených tesnení. V podstate sa dá využiť všade tam kde treba pružný spoj. CALepidlo na Styrén a Elapor využijú skôr letecký začínajúci modelári na drobné rýchle opravy styrenových krídiel a trupov po nepodarenom pristavaní, alebo pri vlepovaní preglejkových prepážok do polystyrénových trupov.
Epoxidy by sme mohli rozdeliť na dve kategórie. Lepidlá a živice na laminovanie. Po väčšine sa jedná o dvojzložkové lepidlá stávajúce zo živice (rezinu) a tvrdidla. Využívajú sa na lepenie vodostálich,, pevných a mechanicky namáhaných spojov. V lodiach sú to napríklad hriadele lodných skrutiek, púzdra kormidiel, alebo motorové lôžka. Zmiešavacie pomery určuje samotný výrobca podľa druhu lepidla. Pri Epoxidových lepidlách je rozdelenie len v dobe tuhnutia. Od 5 minút do 24hodín. V pláne nášho modelu ALICA sa spomína EPOXY 1200.

Toto lepidlo je stále používané a patrí medzi tie z dlhšou dobou tuhnutia. Je len na Vás či sa rozhodnete pre toto lepidlo. V pláne je spomenuté len z dôvodu že v dobe keď bola loď navrhovaná nebol taký výber epoxidových lepidiel. Pravdaže doba tuhnutia môže byť ovplyvnená množstvom použitého tvrdidla pri zmiešavaní. Epoxidom je možné lepiť všetky materiály ktoré neobsahujú mastné látky. Pre ich spracovanie si treba zabezpečiť nádobku na miešanie a „miešatko“. Ako v hodná nádobka na spracovanie sa mi osvedčili malé plastové kalíšky z mlieka do kávy. Stačí ich prepláchnuť a odstrániť zvyšky hliníkového vrchnáčiku. Na miešanie a aplikáciu lepidla poslúži buď špajľa, alebo palička z nanuku.

Postup zmiešavania je stále ten istý. Najskôr si do nádobky nalejte potrebné množstvo rezinu. Následne, podľa odporúčania výrobcu doplňte množstvo tvrdidla a riadne premiešajte. Nevynechajte ani jeden kút nádobky, lebo nepremiešaný rezin ostáva lepkavý a spoj tým pádom môže byť oslabený. Ešte sa vrátim k pomerom. Pred samotným dávkovaním rezinu si premyslite koľko lepidla naozaj využijete a počítajte aj s objemom tvrdidla. Pri lepidlách väčšinou platí zmiešavací pomer 1:1 tak to s rezinom neprežeňte . Spracovanie a aplikáciu sa snažte zvládnuť v čo najkratšom čase, ale nie v strese, aby ste si nenarobili viac škôd ako osohu. Aplikovať sa dá nanášaním v tenkej vrstve pomocou miešatka, alebo zalievaním. Pri zalievaní môžete pri miešaní priliať trochu technického liehu pre zriedenie. Epoxid síce bude tuhnúť o čosi dlhšie, ale zatečie všade kam potrebujete. Niekto bude namietať a právom, lebo lepidlá niektorých značiek ostávajú „gumenné“ aj po dokonalom stvrdnutí. Ktoré.... nebudem klamať ...netuším. S kolegom používame 5 a 30 minútové Z-Poxy a Epox od BSi a ani po riedení liehom sme nespozorovali zmenu kvality.

Celkom dobe sa používajú aj lepidlá predávané v dvojitej striekačke (napr. UHU, Bison a podobne). Ich cena oproti baleniam v tubách z modelárstva je vyššia.


Lepidlá na plastikové modely by som ani nespomínal no využívajú sa aj v RC modelárstve takže pár riadkov aj o nich. Za mojich kitárskych čias sme používali Lepí M a lepidlo Adam. Prípadne sme používali Acetón ktorý sme zahustili rozpustením pár rámikov na ktorých držia diely modelov. V dnešnej dobe je lepidiel a cementov šialené množstvo. V rc modelárstve sa používajú buď na samotnú stavbu kitov lodných makiet alebo pri stavbe z HPS. Aj keď na HPS mi bol skôr odporúčaný samotný acetón. Kitárske lepidlá lepia na princípe naleptávania plastu. Schnú pomerne rýchlo v závislosti odparovania sa (odvetrávania). Preto poznáte ten klasický obraz keď modelár drží spojené diely a fúka čo to dá na lepený spoj. Medzi asi najznámejšie patrí asi CONTACTA od firmy Revell.


Disperzné lepidlá sú využívané hlavne pri stavbe z dreva. Lepidlá sú vodou riediteľné tým pádom sa dobre zmývajú aj z rúk. Disperzné lepidlá lepia papier Najznámejšie lepidlo Duvilax je skvelou pomocou aj pri výrobe figuriek prípadne maketových doplnkov z papermaché. Pri tejto technike si dajte záležať na nasledovnom lakovaní voči vlhkosti.

Sú modelári ktorý rýchlo schnúce disperzie ako napríklad Patex Wood Experss, používajú aj na plankovanie trupu, no stavba sa tým riadne predlžuje.

Skor by som ju odporúčal pri lepení nadstavieb a kabín preglejky ako „zalievacie lepidlo“ do rohov kabín. Aby sme si rozumeli kabínu bodovo zlepíte sekunďákom a potom vnútorné rohy prelejete kvapkou disperzie a necháte cez noc zaschnúť. Neminiete toľko drahého sekundového lepidla a kabína bude kvalitne zlepená po celej dĺžke spojov. Nevýhoda tohto lepidla je, že keď ho necháte bez prelakovania dlhšiu dobu vystavené vplyvom vody, lepidlo zbelie a začne sa rozpadať. Preto všetky lepené diely je dobré aspoň prelakovať.

Polyuretánové lepidlá sa požívajú v modelárskom hobby na lepenia balzy prípadne na opravu EPP modelov lietadiel. Dá sa sním lepiť aj koža alebo textílie. Lepidlo je pomerne husté podobá sa na klovatinu. Ako náhle sa však dostane do styku z vlhkosťou začne peniť a tuhnúť. Preto pre urýchlenie tuhnutia sa používa rozprašovač z vodou. Z modelárskych obchodov je známe lepidlo Purex a z hobby obchodov sami osvedčilo PU MAX od Bisonu. Lepil som sním už aj linoleum a nestrhne ho už nik

Tavné pištole: Tavné pištole používajú pri lepení rôznych materiálov, napríklad dreva, kartónu, textílií, plastov a ich kombinácii. Vzhľadom na malý tavný výkon sú predurčené na drobné montážne alebo aranžérske práce s vyššie uvedenými materiálmi. Podávanie lepidla je vždy mechanické. Tavné pištole pracujú so sieťovým napätím 230 V~, ich konštrukcia umožňuje pomerne presne dodržiavať teplotu v tavnej komore. Pre širšie uplatnenie sú k dispozícii špeciálne trysky a tavné tyčinky rôznych farieb. V modelárstve sa používajú len občas na zatesnenie prechodových otvorov pre káble (napr. do servoboxov).

V modelárstve používame taktiež lepiace pásky. Obojstranné na uchytenie komponentov v trupe a jednostranné ako linkovacie, alebo zakrývacie pásky pri striekaní modelu. Taktiež sa vyžívajú špeciálne pásky na lepenie plachiet, ale poďme postupne...
Krepové papierové pásky: Poznáte ich hádam všetci z maliarskych potrieb. Používajú sa ako krycie pásky na prekríkanie miest ktoré nechcete prestriekať, alebo nejako poškodiť poškriabaním. Veľa modelárov či už z lenivosti alebo z nedostatku financií ich používa aj ako linkovacie pásky pri príprave na striekanie pri prechodoch medzi dvoma farbami. Nevýhoda je že nie sú tak pružné ako originál linkovacie pásky a treba si dať riadne záležať pri pritláčaní rohov, aby páska nepodtiekla farbou. Páska je dobrým pomocníkom keď si potrebujete na model naznačiť rôzne kóty pre vŕtanie, alebo rezanie ak nechcete čmárať po hotovom laku. Na čo si však treba dať pozor je výber pásky. Ak používate akrylové spreje pri finálnej povrchovke používajte pásky ktoré sú označené ako 24hodinové. Majú slabšiu lepiacu schopnosť a nestrhnete si už nastriekanú farbu z modelu pri odstraňovaní pásky. Pri sťahovaní sa snažte pásku ťahať v čo najostrejšom uhle od povrchu. A pozor netreba sa ponáhľať.

Linkovacie pásky: asi najznámejšie sú linkovacie pásky od spoločnosti 3M. Sú to jednostranné lepiace pásky v šírke cca 5mm z tenkej pružnej fólie s vynikajúcou priľnavosťou. Používajú sa na označenie hranice farebného rozdielu medzi dvoma farbami pri striekaní. Napríklad pri striekaní čiary ponoru. Pre strhávanie platí to isté ako pri každej krycej či linkovacej páske – pomaly a v čo najostrejšom uhle na povrch. Pásku treba strhávať kým je farba suchá, ale stále pružná, aby sa okraj farby nestrhol spolu s páskou.

Foliové pásky (poštárske,baliace): ťažko nájsť pre tento typ pásky nejaký názov. Jedná sa o známu lesklú hnedú pásku používanú na balenie balíkov. Používajú ich vo veľkom kuriérske služby s rozdielom farby alebo logovania. Pásky sa v modelárčine používajú ako separátor pri práci s epoxidovými živicami. Napríklad pri výrobe jednoduchého kopyta na trup lode, keď hotové kopyto oblepíte touto páskou. Keďže epoxid/laminát nepriľne k tomuto materiálu, ľahšie sa sťahuje hotový trup po vytvrdnutí z kopyta.

Obojstranná penová páska na zrkadlá: Páska je vyrobená z penového základu obojstranne potiahnutého silno lepiacou vrstvou. V modelárstve je táto páska používaná na prichytávanie elektroniky do trupu modelov. Je vode odolná a lepí tak silno že skôr povolí penové jadro ako samotné lepidlo. Preto sa ťažšie odstraňuje. Ja osobne nelepím s touto páskou rovno komponenty o loď, ale za jej pomoci na komponent a miesto kde ma byť umiestnený lepím suchý zips. Tak je možné komponent kedykoľvek odobrať. Týmto spôsobom je dobré aj fixovať batériu v trupe lode, aby sa voľne neposúvala a nemenila ťažisko lode.

Obojstranná lepiaca páska 3M tenká: špeciálna záležitosť skôr pre plachetničkárov. Lepiaca páska z tenkej, priesvitnej, ružovkastej fólie s obojstranným silno lepiacim poťahom. Využívajú ju prevažne modelári pri lepení profilovaných plachiet z fólie zvanej Milar, alebo pri lepení tenučkého Dakronu. I keď túto pásku mám v šuflíčku ešte som sa nedostal k tomu, aby som si skúsil prácu s ňou. Preto prosím skúsenejších o skúsenosti. Páska by mala lepiť akékoľvek hladké povrchy fólií, alebo hladkého textilu.

Jednostranná páska na opravu dakronových plachiet: textilná páska so silno lepiacim vode odolným jednostranným poťahom. Predáva sa v jachtárskych obchodoch a ako už názov prezrádza používa sa na opravu plachiet. V lodnom modelárstve sa však používa na vystuženie rohov a líkov plachiet.

Chémiou pokračujeme a to konkrétne laminovacími živicami. Stavebný materiál, Laminát sme si už popísali no nepísali sme si ako a z čoho je vytvorený. Jedná sa o vystužovaciu tkaninu presýtenú dvojzložkovou živicou. Na vystuženie sa používajú rôzne tkaniny.
Najpoužívanejší základ je sklená tkanina tvorená zo sklených vlákien.

Jedná sa o biele lesklé plátno, ktoré sa triedi a rozlišuje spletaním a hustotou, lepšie povedané váhou na m2 . Gramáž na m2 začína cca na 30gramoch. Taktiež sa predávajú pásky na vystužovanie laminovaných výrobkov prípadne na vystužovanie spojov pri spájaní komplikovanejších výrobkov. Pri menších modeloch túto úlohu nahrádzajú takzvané rowingy. Sú to nespletané súbežné vlákna ktoré môžete získať aj rozpletením tkaniny. V špecializovaných predajniach sú dostať aj spletané trubice nazývané “ponožky“. Používajú sa na laminovanie trubiek na kopyte. Tkaniny s vysokou gramážou sú nazvané rohože a používajú sa na laminovanie veľkých výrobkov, ako sú trupy veľkých lodí, vane, šmykľavky a podobne. Pre väčšinu hore spomenutého platí aj pre ďalší používaným materiál, uhlíkovú tkaninu (karbón).

V podstate to isté ako pri sklených tkaninách s rozdielom váhy, hustoty a pevnosti samotného výrobku. A taktiež vyššou obstarávacou cenou. Ďalej sú tkaniny s rôznymi prímesami aramidových a kevlarových vlákien ktoré sa používajú skôr v špičkových dielňach na výrobu dielov na lietadlá, formule a vo vojenskom, či vesmírnom priemysle. Samotné plátno je však potrebné presýtiť dvojzložkovou živicou ktorá po vytvrdnutí spraví z poddajnej tkaniny pevný a pružný materiál. V hrubej podstate by som mohol povedať, že sa jedná o podobnú zmes ako pri epoxidových dvojzložkových lepidlách, s rozdielom hustoty. Epoxidy či letoxity na laminovanie sú oveľa redšie, aby ľahšie pretekali a presycovali tkaninu. Z epoxidových živíc je najznámejšia EPOXY 1200. Najpoužívanejšou zmesou vďaka svojej dostupnosti v modelárskych obchodoch je práve Letoxit. Opäť predávaný v dvoch fľašiach ako číra živica a modrasté tužidlo.

Na rozdiel od Epoxidov nezapácha tak sa dá sním pracovať aj v byte. Treba však dbať na riadnu prípravu pracovného priestoru a ochranu pred stykom pokožkou. Epoxid či Letoxid sú chemikálie ktoré môžu vyvolávať alergické reakcie a ťažko sa odstraňujú z akého koľvek povrchu. Sú rozpustné v technickom liehu no aj to dá riadne zabrať kým odstránite. K čomu je vôbec také laminovanie dobré....
Predovšetkým sa jedna o pevný a vode odolný kompozit vhodný na utesnenie modelu ale aj na výrobu dielov a trupov lodí či lietadiel. V prípade drevených trupov sa používa ako tesniaca vrstva z vonkajšej, v niektorých prípadoch z vnútornej strany trupu. V prípade výroby dielov sa pracuje na základe pozitívnej, alebo negatívnej forme. Aby som to vysvetlil:
Pozitívna forma: Forma v tvare skutočného modelu zmenšeného o plánovanú hrúbku vrstvy nanášaného laminátu. Tento spôsob sa používa na výrobky pri ktorých nie je požiadavka na veľkú presnosť na detaily. Taktiež sa takto robia trupy na rybárske zavážacie lode kde sa laminuje na pozitívnu formu (kopyto) z polystyrénu ktoré sa nakoniec vydlabe z modelu, aby ostala iba laminátová škrupina.
Príkladom môže ísť práca PetraPP
http://www.mo-na-ko.net/php/portal/viewtopic.php?id=2346
Negatívna forma : je to trocha iróniou, no táto forma je tvorená práve na pozitívnej forme (kopyte)s rozdielom, že kopyto je v skutočnej veľkosti finálneho modelu. Negatívna forma je asi najrozšírenejší spôsob formovania trupov modelov lodí, alebo lietadiel. Keďže produkt vytiahnutý z takejto formy je dokonalou kópiou formy s dokonalým povrchom a potrebnými detailmi. Dnešné technológie umožňujú dokonca pripraviť formu pred laminovaním povrchovou farbou (gelcoat) ktorá ostane súčasťou laminovaného dielu po vybraní z formy.
Príkladom je práca najednej z mnohých foriem Petra M.
http://www.mo-na-ko.net/php/portal/viewtopic.php?id=2528
http://www.mo-na-ko.net/php/portal/viewtopic.php?id=2538
Vráťme sa späť k živiciam. Samotné bez textilu sa používajú aj na vytieranie dreveného trupu lode, ako ochrana dreva pred naprskanou, alebo zatečenou vodou. Používa sa aj ako číra povrchová úprava pri zachovaní dreveného vzhľadu lode. Dobrým príkladom sú mahagónové lode známe z RC Portalu z pod rúk Darca2 a Karolka.


Tmelenie Modelu

Tmel je jedno, alebo dvojzložková vytvrdzovacia zmes na vypĺňanie nerovností pred povrchovou úpravou modelu. Niekto gituje trup lode pred laminovaním niekto po. Je ťažké povedať kedy to má väčší zmysel. Trh nám ponuka tmely podľa podkladového materiálu a zaťaženia počas svojej životnosti. Pre modelárov sú predávane jemné dvojzložkové tmely pre drobné opravy ako napríklad tmel Milliput.

Predávané sú v kartónovej krabičke pripomínajúcu socialistickú zubnú pastu . Používajú sa na jemné doladenie spojov napríklad pri plastikových modeloch. Veľmi dobre držia na plastoch, takže pri práci z HPS, alebo laminátových nadstavbách sa dajú dobre využiť. Pre tmelenie nerovností na trupe sú najpoužívanejšie polyesterové tmely používané aj pri karosárskych prácach v auto lakovniach. Nie sú však použiteľné pre prácu v bytoch pre ich prenikavý zápach z ktorého rozbolí riadne hlava.

Celkom dobrou voľbou sú aj šľahané jedno zložkové tmely. Nezapáchajú a sú ľahko spracovateľné. Pre ich minimálnu váhu ich skôr využívajú letecký modelári, ale dajú sa celkom dobre použiť aj na tmelenie drevených trupov pred laminovaním.

Na schnutie pred brúsením potrebujú viac času no brúsia sa ľahučko a nepridávajú modelu na váhe. Ďalšou alternatívou nezapáchajúcich tmelov sú aj akrylové tmely.

Nemám s nimi veľké skúsenosti, hlavne čo sa brúsenia týka. Preto by som poprosil tých čo ich využívajú, aby nás trochu zasvätili . Nanášanie tmelu sa robí v každom prípade mäkkou pružnou stierkou, alebo pri rovných povrchoch dostatočne širokou špachtľou.Gitovanie drevených povrchoch kde má byť zachovaná farebnosť dreva neprichádza do úvahy, V takomto prípade, ak sa jedná o dýhovanie, treba gitovať ešte pred poťahovaním dýhou aby povrch bol čo najdokonalejší. Malé nerovnosti priamo na drevenom povrchu sa dajú odstrániť jedine zaliatím viacerými vrstvami laku, alebo použiť na zarovnanie 3-4 vrstvi epoxidu na laminovanie ktoré sú následne prebrúsené skoro až na drevo.

Každý model potrebuje svoj farebný šat. Farebná schéma odlišuje civilné lode od vojenských, pracovné lode od lodí pôžitkárskych akými sú napríklad honosné jachty. Povrchová úprava lodí je rôzna. Či sa jedná o farebnú schému, alebo číry lak ponechávajúci krasu dreveného trupu na obdiv, obe povrchové úpravy majú jedno spoločné.... musia byť odolné voči vode a poveternostným podmienkam. Lodné modelárstvo nie je výnimkou. Modely síce nie sú skúšané silnými búrkami a slanou vodou oceánov a morí, ale počas sezóny sú vystavované častej zmene teploty okolia. Modely počas príprav sa vyhrievajú na slniečku na brehu a potom sú vložené do studenej vody pričom dostáva zabrať najviac povrchová časť modelu. Ak nieje dostatočne previazaná s podkladom a nemá dostatočnú pružnosť, skončí to olupovaním sa farby z modelu. Ako teda zvoliť tú najsprávnejšiu farbu, alebo lak na svoj model? Áno, toto je otázka ktorú si dávam zakaždým, ako sa dostanem k novej stavbe modelu. V prvom rade si treba uvedomiť aký model staviame, ako často sním pôjdeme na vodu, ako nákladná je celá výroba modelu. Nebudeme predsa kupovať 40 eurovú dvojzložkovú farbu na model ktorého náklady na stavbu sú porovnateľné, ak nie nižšie. Je iné ak máte takú farbu niekde v skrini a zbytočne tam schne Ako vôbec postupovať pri povrchovej úprave?
V prvom rade si treba model pripraviť na finál nástrek či náter. Predpokladajme , že staviame model ktorý bude mať väčšinu povrchu natrenú farebným odtieňom. Vyhladené povrchy pomocou tmelu prípadne plniča a vybrúsené do hladka sú výborným začiatkom. Mnohý z nás používajú plnič ako základnú farbu na ktorú striekajú hneď vrchnú farebnú schému. No správnym postupom by mala byť ešte jedna podkladová (základná ) farba. Základná farba robí práve tu prvotnú vrstvu ktorá napomáha lepšiemu previazaniu modelu s vrchným nástrekom. Uceluje povrch a zabezpečuje lepšie prekrytie finálnej farby.
Používané druhy farieb:

Modelárske syntetické farby: tí čo si už skúsili plastikové modelárstvo, tieto farby už poznajú. Farby predávané v 1000ke odtieňov v malých „pixličkách“, lesklé, matné, s flitrami, s kovovým vzhľadom a podobne. Syntetické modelárske farby sú určené na farbenie plastikových modelov, tieto farby sa môžu použiť na kov, sklo, drevo, kameň. Je ich možné nanášať štetcom, alebo striekacou pištoľou. Pri natieraní štetcom môžete druhú vrstvu nanášať po cca 4 - 6 hodinách, úplné vytvrdnutie nastane po 24. hodinách. Pri použití striekacej pištole je nutné farbu nariediť najlepšie originálnym riedidlom. Medzi najznámejšie patria farby Revell, Humbrol,

Akrylové farby: Akrylové farby sa vyznačujú predovšetkým kratšou dobou schnutia. Sprejové akrylové farby ponúka niekoľko známych výrobcov ako je napríklad PRISMA, PLASTICOTE... atď.

V ponuke ich majú aj výrobci farieb pre plastikové modely, ako napríklad Revell, alebo Italery.

Základné akrylové farby sa robia v niekoľkých prevedeniach podľa podkladu na ktorý je farba nanášaná. Sú hustejšie a často sa používajú ako plniče pre zaliatie posledných škrabancov po brúsení.
Dvojzložkové auto laky: asi najlepšia voľba ak potrebujete kvalitne nastriekať trup lode. Farba sa pred použitím mieša s tužidlom ktoré zabezpečuje vytvrdnutie farby po aplikácii. Pre najlepší výsledok sa aplikujú striekaním. Dajú sa aj natierať štetcom, alebo valcom, no neodporúčam, lebo výsledkom bude nerovnomerná vrstva farby s nekvalitným povrchom. Dvojzložkové farby sú asi najdrahšou verziou povrchových úprav. Medzi ne môžeme zaradiť aj kvalitné číre laky, ktoré sa používajú na povrchovú úpravu drevených lodí pri zachovaní dreveného vzhľadu. Príkladom dávam mahagónové lode.
Ochranné oleje n adrevo: Drevo na lodiach je vystavované poveternostným podmienkam a vode. Niektorý modelári, aby sa vyhli popraskanému laku na palube, dávajú prednosť napúšťaniu dreva ochrannými olejmi s obsahom včelích voskov. Paluba sa stáva vode odolnou a zachováva si matný vzhľad dreva. Aplikovať ho treba raz – dva krát ročne podľa toho ako často je model vystavovaný vode a slnku. Túto technológiu sa chystám použiť aj ja na svojej novej plachetnici keďže na predošlom modely mi nalakovaná paluba vypraskala po jednej sezóne.
Liehové moridlá: Na originál lodiach sa používajú rôzne exotické dreviny ako je Mahagón, teak, čerešňa, ceiba.... Nie každý modelár si môže dovoliť vybaviť svoj model drahými drevinami, preto pre farebnosť dreva používame liehové moridlá s príslušnou farebnosťou. Pomocou moridla sa zmení farba bieleho smreku, brezy...na mahagón, eben, orech, teak.... bohužiaľ nie vlastnosťami ani kresbou dreva. Pri moridlách treba používať ochranné rukavice. Zašpinené ruky sa od liehových chemikálií umývajú veľmi ťažko. Aplikáciu moridla odporúčam ešte na polotovar, aby ste zamedzili fľakatým nedomoreným miestam koly pretečenému lepidlu na spojoch.

Pri farbách nesmieme zabudnúť aj na nanášanie farieb. Modelári využívajú najčastejšie striekanie a natieranie štetcom. Striekanie sa využíva skôr na plošné nanášanie farby a laku, aby sa zachovala jednotná hrúbka farby a zamedzilo sa fľakom. Ak vynecháme samozrejmé striekanie sprejovými farbami kde spôsob nanášania určuje výrobca, tak striekanie farieb nám umožňujú striekacie pištole a vzduchové perá. Aj tento trh obsadilo obrovské množstvo výrobcov s cenovým rozpätím od cca štyridsať eur po tisícky eur. Záleží akú kvalitu nástreku a aké použitie čakáte od požadovaného striekacieho zariadenia. Skúsený potvrdia, že aj tu sa presadilo.... za kvalitu sa platí.... Dobrým začiatkom pre plošné striekanie sú Starter sety od Revellu.

Neodporúčam ich napájať domácimi kompresormi z dôvodu, bud príliš vysokého tlaku, alebo nepravidelného prísunu tlaku vzduchu.
Kompresory pre striekacie pištole a vzduchové perá sú vybavené aj odvodňovacím systémom, aby sa zabránilo mastnému kondenzátu dostať sa do farby a tým znehodnotiť nástrek.
Aký je vöbec rozdiel medzi perom a pištoľou? Pištoľ je základ striekacích zariadení a je používaná na plošné nanášanie farieb a lakov. Používa väčší zásobník na farbu, aby sa zabránilo pri striekaní stálemu dolievaniu farby a tým aj farebným rozdielom na povrchu pri miešaných farbách. Vzduchové pero je jemnejšie zariadenie na ktorom sa dá na tryske nastavovať rozptyl farby od tenučkej ostrej čiary po jemný prach pre tieňovanie. Používa sa na nástrek vzorov prípadne detailov cez šablónu. Sú s nim vytvárané známe Airbrush vzory na nádržiach motoriek, na kamiónoch, prípadne tuzery a kolotočáry si stým hnusia autá .

Sú stále medzi nami zástancovia starého dobrého natierania farieb štetcom. Technika stará ako ľudstvo samo. Tí čo si vedia dobre pripraviť farby dokážu so štetcom vytvoriť dokonalý povrch ako so striekacou pištoľou. Ale sú medzi nami aj taký, čo pri nedokonalom natretí štetcom referujú autenticitu náteru s originál predlohou lode . Štetcom sa skôr natierajú drobné detaily a robia rôzne povrchové efekty ako imitácia dreva, alebo hrdze. Taktiež sa sním dorábajú vzniknuté nedostatky po odstránení masky pri striekaní. Pri výbere dobrého štetca si treba uvedomiť akú veľkú plochu budeme natierať, podľa toho si vyberáme veľkosť a zároveň akú farbu budeme používať, podľa toho si treba vyberať typ chlpu štetca. Tu väčšinou sa stačí držať odporúčania výrobcom. Pre linkovanie a natieranie čiar ponoru je dobre používať štetce s dlhým chlpom pre lepšie držanie línie.

Na čo si treba dať pozor pri kúpe štetca? Ak kupujete tenučké štetce hrúbky 00, alebo liinkovacie štetce s dlhým chlpom, musia byť štetce vložené do puzdra prípadne štetiny vložené do kúska plastovej hadičky, aby boli chránené pred deformovaní.
Taktiež je dobré si skúsiť pred kúpou kvalitu štetca jemným premletím a poťahaním štetín medzi palcom a ukazovákom či sa štetiny nepolámu a neostanú kúsky na prstoch. To by dokazovalo starobu a nekvalitu štetca a problémy pri maľovaní. Pozor nie silou, stačí len jemné premletie, aby ste štetec neroztrapkali a nezničili.