EPP trojplošník Fokker Dr. I (VA Models) – stavba

(Január 2012)

V poradí 3. modelom v mojej zbierke RC modelov sa stal trojplošník Fokker Dr. I od českého výrobcu VA Models z Rožnova pod Radhoštěm (... presnejšie povedané od valašského výrobcu – prepáčte p. Plánka).
Trojplošníky sa mi páčili už od malička, keď som ešte ani netušil, že budem modelárčiť = stavať lietadlá. Už ako malí sme sa s kamarátmi prekárali, ktoré auto alebo lietadlo je silnejšie. No a detskou logikou sme došli k tomu, že lietadlo je najsilnejšie to, ktoré má najviac krídel. A to má samozrejme trojplošník. Takže sa dá povedať, že sa mi splnil ďalší detský sen: teraz, keď už mám Fokkera Dr. I postaveného, budem na letisku šéf ja.

A teraz vážne:
Po EasyStarovi a BETE 1400, ktoré sa hádžu z ruky a pristávajú „šúchaním brucha po tráve“ (mne sa však už darí pristávať „do ruky“. Tak 3 z 5 pristátí.) som začal rozmýšľať o ďalšom = vyššom leveli modelov. Podľa môjho názoru je to štart a pristávanie s podvozkom. Som zaťažený na lietadlá WWI, takže som uvažoval o 2-, resp. 3-plošníkoch. Mám vyhliadnutý jeden dvojplošník, ktorý je mojou veľkou túžbou, problémom však je, že ten je s konštrukčnou stavbou + poťahom. A na to sa ešte necítim. Aspoň zatiaľ nie. Učiť sa štartovať a pristávať „na kolieska“ som sa preto rozhodol s modelom, ktorý musí byť ľahšie opraviteľný a to je len z EPP (s opravami EPP už nemám žiaden problém). Aby nedošlo k mýlke: ja nepovažujem EPP za druhoradý materiál. Ale pristáť „mimo“ pristávacej dráhy (teda do kríkov) s konštrukčným modelom a s modelom z EPP je sakra rozdiel.

No a keď som si dal tieto veci dokopy = že to má byť viac- plošník + z EPP + (aby som mal najsilnejšie lietadlo na lúke), vyšiel mi z toho Fokker Dr. I od VA Models.

VA Models ponúka tento model v prevedení ARF. Na krabici je uvedené že je to 95% ARF. Trochu s tým nesúhlasím. Podľa času, ktorý som stavbe venoval by som povedal, že je to tak 50:50. V krabici je síce už zlepený trup (aj s vlepenými bowdenami k VOP a SOP) a všetky diely sú nastriekané, ale kompletizácia mne osobne trvala 25 hodín, takže podľa tohto času (ak si predstavím, za aký čas mohol výrobca diely vyrobiť) si myslím, že 95% to nie je. Ale to je len taká „šepleta“, v podstate na tom vôbec nezáleží.

POZN.: Mňa zase netreba brať za „bernú mincu“ pri stavaní modelov. Mne trvá všetko dlhšie – ja si stavbu totiž užívam a skôr sa desím toho, že o chvíľu bude model hotový. Naviac, mne dosť vadilo, že výrobca zlepil aj trup. Mal by som viacej zábavy.

Pri mojich prvých 2 modeloch (EasyStar a BETA 1400) som bol zvyknutý na diely z EPP odlievané pod tlakom do foriem = s hladkým povrchom. Fokker Dr. I je však vyrobený z doskového EPP (trup je z hr. 8 mm, krídla VOP a SOP z hr. 10 mm) a povrch je teda značne drsný. Ale má to svoj zmysel (Vraj. Ešte som neskúšal) – model má lietať pomaly a približovať sa k realistickému správaniu sa originálu. Preto väčší odpor drsného EPP pri obtekaní vzduchom by mal byť skôr výhodou, ako nevýhodou (preto vraj žiadne obrusovanie, zaobľovanie hrán, lakovanie a tmelenie a pod.).

VŠEOBECNE

V krabici sa nachádza tlačený Návod (1 list A4 potlačený z oboch strán) + CD s video návodom. Postupoval som podľa oboch (video návod ukazuje čo za čím nasleduje, v tlačenom sú zase zakótované údaje, vzdialenosti a pod.), no sem tam som sa dostal aj „do úzkych“ (radu som nenašiel ani tam, ani tam). Ale vyriešil som.



Zostava:

- ARF prevedenie modelu Fokker Dr. I obsahuje


Diely


Hliníkové drôty vo vrchnáku


Vzpery, podvozok, podložky


Drobnosti

- k tomu som dokúpil



- použité lepidlo (sekundové)



POZN.: Použil som aj epoxy lepidlo 5 minútové. Ale to len 1x – na vlepenie podvozku.

POZN. č.2: Na fotke s dokúpenými vecami vidieť aj uhlíkové tyčky ø 2,0 mm. Uvažoval som totiž, že originálne Al vymením za uhlík. Jeden modelár ma však upozornil, že jemu sa uhlíkové tyčky vplyvom chladu (zima/leto) správajú rozdielne. V zime mu ich deformuje. Tak som sa nakoniec rozhodol použiť originálne Al. Tie boli vlepené páskou do vrchnáku krabice. Vybral som celý zväzok a zatiaľ odložil. V ďalších krokoch, keď som ich už potreboval som si ich vyberal po jednom a strihal z nich potrebné dĺžky. Až na záver som zistil, že vo zväzku bol jeden ø 2,0 mm (ostatné ø 1,4 mm) a ten je určený na tiahla 3 výškoviek (ľavých vs. pravých). NAŠŤASTIE (!) práve ten mi ostal ako posledný. Ostatné (ø 1,4 mm na výstuže krídel) som už mal postrihané. Uff !

Ináč: takéto Al drôty sa bežne predávajú v predajniach Zváracej techniky. Jeden z dodaných som si postrihal zle, tak som bol kúpiť. Mali len ø 1,6 mm, ale to je zanedbateľný rozdiel (aj na hrúbke, aj na hmotnosti).


Poďme teda na to.

Krok 0. – oboznámenie sa s trupom

Aj keď video návod začína vlepením VOP a SOP, ja som týmto nezačal. Je lepšie „2x merať a raz rezať“ a tak to robím vždy. Najprv som skúmal trup. Snažil som sa prísť na jednu vec: z čela trupu bola výrobcom vtiahnutá a voľne uviazaná niť.



A ja som rozmýšľal, že na čo. V Návode som našiel, že nejakú niť budem potrebovať (podvozok sa k nosnej doštičke „prišije“), ale mne nedalo pokoj, prečo tá niť nie je jednoducho v sáčku medzi ostatnou bižutériou, ale je mi doručená takto komplikovane. Typoval som, že je to pomôcka na vtiahnutie elektrokáblov do trupu pri konečnej montáži motora a regulátora. Ale ... (ani jeden z návodov nerieši osádzanie modelu pohonom. Ale to je pochopiteľné – X riešení.)



Keď som si poukladal pohon „nasucho“ (zhora – dole: motor + baterka v strednej šachte + regulátor v spodnej šachte), zistil som, že niť vychádza z horných otvorov (nad motorom), ale vchádza do STREDNEJ šachty (tá má v zadnej stene, ale aj v hornej stene tiež otvory do trupu). Lenže tam je predsa baterka a tá vypĺňa celý otvor šachty. Ako teda, ale hlavne načo mám tam vťahovať elektrokáble ? Veď káblami potrebujem spojiť motor s regulátorom v SPODNEJ šachte. Lenže spodná nemá do trupu žiadne otvory !
Neprišiel som na nič. Tak som mailoval výrobcovi. A ten mi potvrdil to, že tá niť slúži výlučne ako pomôcka na vťahovanie káblov a na nič iné (podvozok sa vraj „prišíva“ hocičím iným. Mne sa však tá ich niť páčila (je veľmi pevná) tak som ju na podvozok použil). Ale to, prečo je otvor do trupu v strednej šachte a nie v spodnej som sa nedozvedel.

POZN.: Isteže ma napadlo ten otvor si vzadu do priečky vyvŕtať, ale to by nič neriešilo. Trup totiž je síce dutý, ale s niekoľkými predeľovacími prepážkami (aj vodorovnými aj zvislými). Takže tých dier by som musel robiť viac (a komplikovane).

MOJE RIEŠENIE – REGULÁTOR VNÚTRI TRUPU:



POZN.: Musel som dorobiť len 2 otvory na káble zo strednej šachty do spodnej (hrubým zahnutým drôtom). Ja viem, že som si týmto obmedzil chladenie regulátora (určite je regulátor v čele modelu chladený omnoho lepšie). Ale ja mám regulátor predimenzovaný a teda sa jeho prehrievania neobávam. Naviac: toto moje je „vratné“ riešenie. Ak by som mal s chladením problémy, prerobím to tak, ako odporúča výrobca (ja tie komplikované otvory nejako vyvŕtam).

Toto som robil, keď bol trup ešte „holý“.

Krok 1. – vlepenie VOP a SOP

Video návod ukazuje, že chlap VOP jednoducho natrie lepidlom a plácne na miesto.
Trochu úprav: Výrobca už do trupu vlepil bowdeny k VOP a SOP (každý vychádza z jednej strany trupu), no tým vznikli „vypukliny“ a teda rovná plocha na veľkú VOP už nie je až taká rovná. Ale zväčšením výrezov rezákom sa dá všetko upraviť.



Označil som stred na VOP a aj na zadnom čele trupu a prilepil.



POZN.: Som maximalista a aj to zadné čelo trupu sa mi nie celkom páči. Ako je vidieť na fotke, čelo má šírku cca 23 mm. A na to sa má prilepiť SOP hr. 10mm. Prilepil som to však takto, ako to je. Vznikli „schody“.



V tlačenom Návode bolo uvedené, že treba VOP aj „podoprieť“ výstužami z Al drôtu. Video návod toto však neriešil (?) Ja áno.



Krok 2. – krídla


Začína sa SPODNÝMI


Pokračuje sa STREDNÝMI


Končí sa VRCHNÝMI

Ako ? - je vo video návode.
Kde ? - je v tlačenom Návode.

SPODNÉ
• bez problémov

STREDNÉ
• pred ich prilepením k trupu som najprv prilepil vertikálne vzpery (biele – vidieť na 2. obrázku na krídle, ktoré je zatiaľ len opreté o stojan)
• výrobca dodáva 6 vertikálnych vzpier. 2 však slúžia len ako pomocné – vymedzovacie. Tie sa nelepia, slúžia len na to, aby mali krídla rovnakú vzdialenosť od seba (výšku) tak na koncoch (kde sú „pevné“ vzpery prilepené), ako aj pri trupe (tam sa práve pomocné vzpery dávajú a upevnia špendlíkmi) ... vidieť ich na 2. obrázku (leží na trupe) a na 3. obrázku (stoja vedľa kabíny), alebo tu:



POZN.: Tu som urobil 1. chybu (Na Fokkeri sú celkovo 2 chyby, ktoré mi vadia. Táto je tá menšia.). Pri lepení vzpier som totiž opomenul to, že neskôr budem povedľa vzpier zavádzať Al drôty. Takže som vzpery hneď po prilepení „olepil na fest“ = natiahol som sekunďák okolo ich celej základne (do kúta). Lenže tým som si znemožnil neskôr Al drôtom ísť TESNE pri vzperách (zaschnutý sekunďák ma prinútil zaviesť drôty 1-2mm ďalej od vzpier. Je to len estetika, ale zamrzí. Nemusel som byť až tak rýchly pri nanášaní lepidla.

VRCHNÉ
• oproti spodným a stredným krídlam, ktoré sa lepia k trupu, tieto vrchné sa najprv zlepia hranou k sebe a potom na vzpery
• dá sa povedať, že tu som sa natrápil najviac (a tu som urobil aj tú v poradí 2. - väčšiu chybu)
• video návod je v tomto bode maximálne stručný – chlapík natiahne lepidlo na vrch zvislých vzpier a zalepí dvojicu krídel navrch. Potom umiestni šikmé dvoj vzpery ku kabíne a zalepí. Koniec.



Lenže ...
Keď som prilepil aj ja dvojicu krídel na zvislé vzpery (+ pomocné vzpery som prišpendlil ku kabíne), zistil som, že stred krídel (v mieste, kde sú zlepené) nie je nad stredom kabíny. Jasné ! Vzpery (4 mm tenký EPP) teraz držia väčšiu hmotnosť a nie sú bočne fixované (šikmé dvojvzpery ešte nie sú prilepené). Takže pár mm vpravo-vľavo sa hýbu. Bolo mi jasné, že to v strede musí byť a tak som sa sústredil hlavne na to.



Chlap vo video návode otočil model a položil na vrchné krídla aby zalepil šikmé dvojvzpery. On sa však „vystredeniu“ krídel nevenoval (?). Otočil som ho aj ja a urobil som si prípravok, aby som zistil, ako sa má stred.



Spodné krídla sú najväčšie (každá polovica má 50 cm) a rak som koniec krídla pritlačil vpravo k stene (na fotke to nevidieť). Stred krídla som si označil na stole a stred trupu tiež (konštrukcia z drôtu). No a zaprel som sa do trupu, aby sa dostal na stred. Následne som umiestnil šikmé dvojvzpery (nasucho). Lenže tu som urobil tú chybu. Ako vidieť na fotke (čiarkovanými čiarami) predčasne som odstránil pomocné zvislé vzpery (čo boli len prišpendlené). Váha trupu však tlačila smerom dole a teda, keď som šikmé dvojvzpery zalepil, nebola to už prepísaná vzdialenosť medzi strednými a vrchnými krídlami (ako na koncoch). Naviac: ja som si to ani hneď nevšimol a pokračoval som zavádzaním (a lepením) Al drôtov. Keď som na to prišiel, už bolo veľa lepenia urobeného, takže som sa rozhodol, že to nechám tak a skúsim, či to bude mať nejaký zásadný vplyv na letové vlastnosti. Uvidíme. (Každopádne, pri prvom crash pristátí, ak sa poškodia krídla, to opravím.)



Krok 3. – výstuhy krídel

Výstuhy krídel z Al drôtov ø 1,4 mm dobre zobrazuje video návod (originál Dr. I z r. 1917 takéto výstuhy nemal). Ja len hádam pridám dĺžky:



Zvislé vzpery (červené) 4 ks 31 cm
Šikmé dvojvzpery (modré) 8 ks 17 cm
Kríže (zelené) 4 ks 41 cm


Krok 4. – krídelká

Keďže Dr. I je viac- plošník, je potrebné krídelká na každej strane spriahnuť. Slúžia na to vodiace plastové spojky (3 ks, ale nie všetky rovnaké = vrch + stred + spodok) + Al drôt ø 1,4 mm (2 ks á 14 cm) na každej strane.



Pri umiestňovaní spojok do krídeliek som musel dávať pozor na to, aby boli v línii. Zastrčené som ich ešte nelepil. Uvedomil som si, že ešte s nimi budem hýbať – zastrčiť ich hlbšie, alebo povytiahnuť. Podľa toho, do akých krajných polôh krídelká pôjdu (aby sa spojky do krídeliek „nevrezávali“).
Samozrejme nemenej dôležité je aj to, aby boli všetky 3 krídelká v „0“-ej polohe. To som zabezpečil prišpendlenými hranolmi z polystyrénu. Keď boli tiahla nastavené tak, ako majú byť, zakvapol som ich sekunďákom - vo vyznačených bodoch.



Krok 5. – servá

Výrobca odporúča:

• 2 ks na VOP a SOP ... 9 – 13 g
• 1 ks na krídelká ... 16 – 19 g

Ja som sa rozhodol pre 4 ks (rovnaké 12,5 g). VOP a SOP sú jasné, ale na krídelká mi poradil môj kamarát modelár dať nie 1 väčšie (s obojstrannou pákou), ale po 1 ks samostatnom na každú stranu. Je to kvôli svižnosti reakcie a rýchlejšiemu pohybu krídeliek. Naviac som sa rozhodol pre digitálne servá s kovovými prevodmi.

POZN.: Všetky servá som si, samozrejme, najprv pripojil do Rx a pustil do toho šťavu z baterky, aby som našiel „0“-vé polohy. Až tak som namontoval páky na servá.

Servá pre VOP a SOP:



Už som písal pri BETE 1400, že nerád vlepujem servá na fest do modelu. V prípade potreby vymeniť ich, je potom vyrezávanie problematické a výsledok nepekný. Aj tu som teda najprv vlepil pod servá plastovú doštičku a servá k nej len priskrutkoval.

POZN.: Rx ešte nie je na konečnom mieste. To som si len primeriaval. Takto smeruje dopredu a bol by blízko pre regulátoru. Nakoniec som ho dal smerom dozadu.

Servá pre krídelká:



Musím pochváliť výrobcu, že všetko, čo sa nachádza v krabici je dodané v akurátnych dĺžkach a prevedeniach (okrem drôtov výstuží krídel – tie sa musia strihať). To som najviac ocenil práve tu pri inštalácii serv a ich tiahel (ale aj inde). Skutočne stačí vybrať zo sáčku, primerať na sucho, uložiť servo a priskrutkovať tiahlo. Hotovo. Žiadne skracovanie, žiadne rezanie, strihanie. Jednoduché a čisté.


Krok 6. – podvozok

Dostal som sa teda až ku šitiu. Drôt podvozku ku doštičke som prišil niťou, ktorá mi síce nepomohla pri kábloch, ale páči sa mi na podvozku (je totiž mocná - až 4-vláknová):



Potom som pristúpil k vlepeniu do trupu. Tu som už použil epoxy lepidlo 5 minútové (v Návode je odporučený Purex). Je treba lepidlom natrieť doštičku poriadne nahrubo (cez drôt, cez nite). Problémom trochu je následné vtláčanie podvozku do predpripravenej štrbiny. Tá je urobená len 1 rezom noža a to je sakra tenká štrbina. Je potrebné preto štrbinu trochu „pretiahnuť“ niečím kvôli jej zväčšeniu (napr. opakom pinzety). Inak sa stane, že sa lepidlo pri zatláčaní podvozku zotrie na vstupe.



Opäť som tu mal problém s návodmi (oboma), pretože nehovoria o tom, ako hlboko treba podvozok zasunúť. Takže som si vo video návode zastavil obraz a „odoka“ odhadol.
Dôležitejšie však je to, aby bol podvozok (kolieska + 4.-té krídlo) rovnobežne so spodným krídlom. Dodržal som to.

POZN.: Vo video návode chlapík vlepuje podvozok bez 4.-ého krídla. To zakladá až neskôr. Lenže mne práve to 4. krídlo pomohlo merať rovnobežnosť. Takže ja som ho tam mal už pred vlepením. Opäť mrzutosť: výrobca neuvádza, ako vysoko/nízko to 4.-té krídlo má byť na podvozku vlepené.


Krok 7. – motor (a to ostatné)

Na upevnenie motora je od výrobcu určená preglejková doštička. Motor musí mať „zadnú montáž“ pomocou kríža.



Pred vlepením motora som musel pošpekulovať, ako zabezpečiť naklonenie motora vpravo a dole (pri pohľade na model zozadu). Výrobca predpisuje naklonenie 1,5° vpravo a 1,5-3° dole. Musel som si pospomínať na geometriu zo základnej školy a vypočítať, koľko treba pod doštičku podložiť v pravom hornom rohu. Strčil som pod montážnu doštičku podložku s hr. 3 mm a to by malo zabezpečiť naklonenie celej montáže motora (na fotke je to naznačené).



Teraz už len povťahovať káble a pozapájať do Rx.



Naprogramovať vysielačku (ER9x) a po jej zapnutí skontrolovať „0“-vé polohy VOP, SOP, krídeliek (niektoré som musel na tiahlach povoliť a „vynulovať“).


Krok 7. – pilot

Môj sa volá VILDA (tiež od VA Models), ale neviem pre neho zohnať bielu šálu. A tú predsa vo Fokkeri Dr. I pilot musí mať !!!



ZÁVER:

A toto je môj výsledok:



Hmotnosť: 638 g (bez baterky)

Po stranách motora vidieť 2 železá (striekol som ich na čierno). Používam baterku 2.200 mAh, ktorá má hmotnosť 191 g. Lenže ani s ňou sa mi nepodarilo vyvážiť model na predpísané ťažisko. Musel som teda dovážiť. Závažia majú 2x 15 g = 30 g. Takto mám ťažisko 10 mm od nábežnej hrany spodného krídla (výrobca predpisuje 0 – 15 mm). Plánujem kúpiť ďalšiu baterku s vyššou kapacitou a s väčšou hmotnosťou (max. 230 g). Potom závažia odstránim.



POZN.: Výrobcom predpísané ťažisko pod spodným krídlom sa mi zdá udané v „nie celkom správnom bode“. Model predsa nemá ťažisko len v horizontálnej rovine, ale aj vertikálnej. A to určite nie je tak nízko (spodné krídla), ale skôr vo výške stredných krídel. Takže ja som si ťažisko „preniesol“ pod stredné krídla a vyvážil k nemu.



K môjmu absolútnemu estetickému uspokojeniu mi ešte chýba drevená vrtuľa XOAR. Ale tú kúpim, až keď vyskúšam obe plastové APC. Musím zistiť, či môjmu Fokkeru (asi je lepšie povedať použitému motoru) lepšie pasuje 10x4.7“ alebo 11x5.5“.

POZNÁMKA NA ZÁVER:

Je Január 2012 a ako som sa dozvedel (osobne) priamo od výrobcu, výroba tohto modelu v r. 2011 skončila. Vraj príde niečo nové. Uvidíme. (... teraz rozmýšľam, či som nekúpil posledný kus tejto verzie. Bolo to v Októbri 2011.)


LETU ZDAR

Y@N