F3 RES

Včera som skúšal foxy resitch, vypínacia výška nastavená na 150 m. Po pristátí mi jetibox písal skutočnú vypínaciu výšku 154 m. Teraz som nastavil 100 m, budem skúšať.

Jantar, oki, vďaka za info.

To že máš nejaké metre navyše neznamená že výškomer pracuje všelijako, pri motorovom lete kde je rýchlosť možno 7-9m/s je to normálne, je tam ešte najaká zotrvačnosť a všetko ešte záleží aj od toho v akom vzduchu letíš, keď naletíš do termiky tak to môže byť ešte aj vyšie a tá výška neznamená že vypol o 4m vyššie ako mal on vypol určite správne len tie ďalšie aspekty ovplyvňujú tú nameranú výšku.

Tie zariadenia sú prekvapujúco presné na to, že fungujú na barometrickom základe . Včera som robil prvé lety s ALTIS výškomerom, vypínal v 90 metroch a cca 6 metrov ešte vetroň vyletel zotrvačnosťou. Bolo na grafe krásne vidieť, keď som ho pred štartom zdvihol zo zeme nad hlavu. Udávaná presnosť cca 25 cm je úžasná. Vystúpal do 90 m za cca 18 sekúnd. Idem skúsiť zmeniť pohonnú jednotku, aby nemala taký zbytočný výkon a tým zároveň odľahčiť eroplán.

Altis uz mam na ceste, aj ked je to hracka za par centov.

Pred štartom a po pristátí ťažko bude ovplyvnený prúdením vzduchu od vrtule.

Len pre zaujímavosť som si tú presnosť pozrel z matematického hľadiska. Tlak vzduchu pri zemi je 1031 hPa (po starom 1 atmosféra), zmena o 1 hPa nastane pri vertikálnom posune o 8 metrov. Pri zmene výšky o 0,25 m (deklarované rozlíšenie výškomerov) je to zmena tlaku o 0,031 hPa (po starom o 0,00003 atm). Prístroj je schopný spozorovať zmenu tlaku o 0,003% meranej hodnoty. Tlakomer na plynovej bombe, ktorého cena je vyššia má udávanú hodnotu presnosti 1,6%...
Pre mňa je táto presnosť elektronickej súčiastky až neuveriteľná a pri mojom koníčku mi to bohato stačí

Ešte sa vrátim k výškomerom, je potrebné si uvedomiť, že po zapnutí (používam telemetriu Spektrum) sa výškomer nastaví na 0m. Iné výškomery v modelárstve sú na tom podobne. To sa robí aj na skutočných lietadlách, tam si nastavím nulu na letisku, ale po príchode na iné letisko si musím na výškomery nastaviť nulu aká je na zemi na tom druhom letisku, inak sa mi môže stať, že sa zaryjem pri pristávaní do zeme. Na to slúži stupnica v milibaroch , kde si nastavím tlak atmosféry na zemi. U modelov sa neráta s tým, že budú prekonávať veľké vzdialenosti a ani to, že budú vo vzduchu príliš dlho. Takže logicky výškomery nebudú mať kompenzáciu zmeny tlaku v atmosfére. Čo sa týka presnosti, dnes fakt nie je problém kúpiť snímač tlaku dostatočne presný a aj lacný a malý rozmermi. V práci ich používame často. Ale ak sa počas letu tlak na ktorý bol pôvodne výškomer nastavený, tak logicky bude vykazovať "chybu".
Druhý problém a to už tu bolo spomenuté je umiestnenie výškomeru resp. odberu statického tlaku. Bohužiaľ modelárske výškomery sú len niekde v trupe pohodené. Ak je to vetroň, tam to až taká chyba nie je, ale ak má model aj vrtuľu, tak sa vo vnútri trupu nemusí merať tá správna hodnota. Skutočné lietadlá majú odber tlaku privedený od otvoru kolmého na pozdĺžnu os trupu hadičkou k výškomeru, alebo je tento odber spoločný s odberom statického tlaku na pitotovej trubici.. Tlak musím merať z vonkajšieho prostredia, nie vo vnútri trupu, tam panujú častokrát iné pomery.