Používateľské meno

Heslo

RC PORTAL

Rozdelenie akumulátorov

Pridané: 12. 10. 2009 o 18:18 | ID článku: CLA3 | Zobrazenia: 23084x | Komentárov: 42 | Autor: Brano

Li-Ion

Lítium-iónový akumulátor funguje podobne ako Ni-MH batéria, nosičom energie je však lítium – kov s mimoriadne nízkou hustotou, poskytujúci články s vysokým napätím (keďže je na začiatku elektrochemického radu napätia kovov).
Kladná elektróda je tvorená zmesou oxidov lítia s ďalším kovom.
Zápornú elektródu tvorí uhlík so zmesou ďalších chemikálií.
Elektrolytom je zmes esterov (každý výrobca si chráni svoje zloženie).
Prvý krát sa dostali na trh v roku 1993.
Ponúkajú väčšiu kapacitu ako porovnateľné Ni-MH akumulátory, sú však drahšie.

Výhody:
Pomalé samovoľné vybíjanie
Nevýhody:
Krátka životnosť
Menšia prúdová zaťažiteľnosť
Vyššia hmotnosť oproti LiPol


Ni-Cd

Katódou v tomto akumulátore je Ni(OH)2 a anodou je Cd(OH)2. Elektrolitom medzi nimi je vodný roztok hydroxidu sodného NaOH. Pri nabíjaní sa aktívna zložka kladnej elektródy (Ni(OH)2) mení na hydroxid-oxid niklitý (Ni(II) prechádza na Ni(III) a hydroxid kademnatý na kovové kadmium. Tieto deje však môžu prebiehať len do plného nabitia elektród. Pokiaľ nabíjanie pokračuje aj po úplnom nabití elektród, dochádza k prebíjaniu, pri ktorom sa začne rozkladať elektrolyt. Chemické deje prebiehajúce pri prebíjaní hermetických Ni-Cd akumulátorov je možné veľmi zjednodušene opísať celkovou rovnicou:

Výsledným dejom je to, že kyslík uvoľnený pri prebíjaní na kladnej elektróde je viazaný na zápornej elektróde. Kovové kadmium, vznikajúce ako produkt nabíjania zápornej elektródy, je pritom oxidované na Cd(OH)2, čím je zabránené ich úplnému nabitiu s nasledujúcim prebíjaním a nežiadúcim vývojom vodíka. Proces prebíjania hermetických akumulátorov sa z vonkajšieho pohľadu javí tak, že článku je dodávaná elektrická energia, ktorá sa premieňa na teplo – článok sa zahrieva.

Výhody Ni-Cd akumulátorov:
vysoká životnosť a spoľahlivosť,
možnosť odberu veľmi vysokých prúdov,
schopnosť rýchleho nabíjania,
veľký rozsah pracovných teplôt pre vybíjanie (–40 až +70 °C),
výborné mechanické vlastnosti,
relatívne malá zmena napätia v priebehu vybíjania, čím je daný prakticky konštantný výkon spotrebičov napájaných NiCd akumulátormi.
Nevýhody Ni-Cd akumulátorov:
menšia merná energia vztiahnutá na hmotnosť alebo objem,
obsah kadmia (Cd je klasifikované ako látka škodlivá životnému prostrediu).
Napätie akumulátora v nabitom stave je 1,4 V, čo umožňuje jeho rozmanité využitie. V minulosti sa Ni-Cd akumulátory používali vo všetkých možných mobilných zariadeniach, dnes sa ich použitie obmedzuje hlavne kvôli ochrane životného prostredia (obsahujú ťažké kovy).


Ni-Mh

Intenzívny výskum a vývoj Ni-MH akumulátorov začal v 80-tych rokoch minulého storočia. Hlavným dôvodom boli požiadavky ekológov na náhradu škodlivého kadmia v Ni-Cd akumulátoroch vhodnejším materiálom. Postupne nahrádza Ni-Cd batérie (namiesto kadmia je zliatina niklu, absorbujúca vodík ako ZrNi2, alebo La-Ni5). Ni-MH akumulátory boli uvedené na trh v roku 1991.

Kladná elektróda Ni-MH akumulátorov má rovnakú konštrukciu a rovnaké zloženie aktívnej hmoty ako kladná elektróda Ni-Cd akumulátorov. Znamená to, že elektrochemické zmeny prebiehajúce pri nabíjaní a vybíjaní sú zhodné.

Záporná elektróda obsahuje ako elektrochemicky aktívnu látku kovovú zliatinu, ktorá je schopná počas nabíjania a vybíjania viazať a uvoľňovať vodík.

V priebehu prebíjania sa na kladnej elektróde uvoľňuje kyslík.

Akumulátor musí byť zhotovený tak, aby po dosiahnutí úplného nabitia kladnej elektródy zostala časť aktívnej hmoty zápornej elektródy nenabitá. Kyslík vznikajúci pri prebíjaní na kladnej elektróde prechádza poréznym separátorom na zápornú elektródu, kde je redukovaný.

Plynný kyslík je takto viazaný a súčasne je oxidovaná aktívna hmota zápornej elektródy, ktorá nemôže byť úplne nabitá a nedochádza tak na nej k vývinu vodíka počas prebíjania. Tento dej sa nazýva rekombinácia a umožňuje hermetizáciu Ni-MH akumulátorov.

Výhody Ni-MH akumulátorov v porovnaní s Ni-Cd:
väčšia kapacita získaná z článku rovnakých rozmerov,
menšia záťaž pre životné prostredie.
Nevýhody Ni-MH akumulátorov:
menší rozsah klimatických a mechanických odolností,
väčšie samovybíjanie,
vyššia cena v porovnaní s Ni-Cd.
Pri poruche sa článok preruší u NiCd sa skratne


Li-Poly

Lítiumpolymérová batéria je najnovším typom batérií.
Ponúka niekoľko výhod:
vysokú energetickú hustotu (až dvakrát viac oproti Li-Ion batériám), nižšiu hmotnosť a možnosť batérie tvarovať.
Nevýhody:
Dlho sa však nabíjajú a vydržia len 100 až 150 cyklov.
Staršie typy Dlho sa však nabíjajú a vydržia len 100 až 150 cyklov.
Lipolky novej generácie majú dobu nabíjania skrátenú na cca 1/3-1/2 a životnosť sa blíži k 250 cyklom. Pri častom používaní ešte viac.
dlhšie uskladňovanie má za následok znižovanie kapacity a zvyšovanie vnútorného odporu

Gelové akumulátory

Životnosť väčšiny chemických akumulátorov sa pohybuje okolo 3 rokov (približne 1 000 nabíjacích cyklov). Existujú však aj akumulátory so životnosťou okolo 6 rokov (olovené a nikel-kadmiové). Tieto aku. sa používajú buď ako zdroj pre nabíjačky na miestach kde nieje možnosť napájania priamo zo siete. Avšak kvôli ich váhe a objemu, ich nemožno použiť priamo v modely. Najväčšie uplatnenie majú v automobilovom priemysle. Majú vysoké štartovacie napätie a preto monočlánky aj tohoto druhu aku. sa používajú na žhavenie motorovej sviečky v modeloch.

Ďakujeme užívateľovi - banova
Upravil: Michall72

1 2 3
Autor Správa
mihal
modelár

Príspevkov: 569

Moje modely
Poslať správu
Autor: mihal Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 17:45
to povedz tomu co pise preklad alebo predavacovi proste to tak maju zauzivane lipolka najdlhsie vydrzi ak ju pouzivas v rozmedzi 40%-95% a tahaz znej prud okolo 10C moze byt aj viacej ale je dobre dorobit si medzi reg a baterku kondiky aby boli maximalme znizene narazi prudu.500cyklou s s minimalnou stratou kapacity mas istu v priebehu 2 rokov samozrejme po dvoch rokoch baterky odchadzaju same
Ro.bo
modelár

Príspevkov: 1143

Moje modely
Poslať správu
Autor: Ro.bo Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 17:47
"daggerf102":
Joj chlapci ked Li polku vybiješ pod 3V, tak ju môžeš rovno zahodiť, a môžte si tu písať čo chcete, už nikdy nebude mať kapacitu. Inak nechápem, že aj v ked kupite mobil s Lipolkou, kážu to vybiť a až potom nabíjať. Ved to je proti rozumu, Lipolky sú úpne na inom princípe, ako NiCd memory efekt vôbec neni


Mobil s LiPolkou. : : :
Bydlisko: Turčianske Teplice
DaggyMAC
team RCPortál

Príspevkov: 1734

Moje modely
Poslať správu
Autor: DaggyMAC Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 17:54
Na starých mobiloch možno boli LiPolky batérie. Ja som vymieňal úplne vymlátenú batériu zo staršieho HP PDA a fakt tam bola LIPO! Novú som kúpil, ale tá už bola Li ion, ktorá sa bežne používa. Prekvapilo ma to, ale až potom som si uvedomil, že po prekročení 20% nabitia batérie vydržalo PDA len niekoľko minút, pričom som nadával, že posledná pätina baterky sa nemôže tak rýchlo vybiť. Vybila. Li Ion drží do posledného percenta konštatnté vybíjanie v PDA.
Bydlisko: PB ( 38 rokov )
daggerf102
modelár

Príspevkov: 63

Moje modely
Poslať správu
Autor: daggerf102 Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 18:06
Sonny Erikson k 530i baterka LI polymer 3,6V Type CBA-0001003 950 mA, Motorola RazrV3, Motorola V-520,
Samsung E-250, atď neviem prečo vo všetkých mám LI polymer nie LI-ion maju 3,7V, ale ani LI-ion nenajú memery efekt. Pravda však je, že s LI-ion a ž také skúsenosti nemám.
Bydlisko: Ružomberok ( 54 rokov )
Ro.bo
modelár

Príspevkov: 1143

Moje modely
Poslať správu
Autor: Ro.bo Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 18:11
Ja so mal zatiaľ mobilov asi 6 ale LiPol som v žiadnom nemal /našťastie/ preto mi to bolo čudné.
LiPol v mobile životnosť asi nič moc.
Bydlisko: Turčianske Teplice
mihal
modelár

Príspevkov: 569

Moje modely
Poslať správu
Autor: mihal Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 18:16
sony ericcsonny vsetky maju lipo najstarsi pouzivany co mam ma 3roky ked bol novy drzal mi tyzden teraz 5 dni pouzivam ho cca rovnako a nem s tym zle skusenosti.ba dokonca lepsie ako s lion
daggerf102
modelár

Príspevkov: 63

Moje modely
Poslať správu
Autor: daggerf102 Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 18:28
no dosť bolo mobilov, v modeloch je prúdová záťaž, tak čo je lepšie LI-pol, Alebo LI-ion?. Ked sa dobre staráš o LI-pol znesie prúdové zaťaženie lepšie, hoc LI-ion zas znesie podvybitie. Súhlas? VEc názoru a skúseností.
Bydlisko: Ružomberok ( 54 rokov )
mihal
modelár

Príspevkov: 569

Moje modely
Poslať správu
Autor: mihal Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 18:40
praveze ani lion nema rado podvybitie v tomto su si rovnocenne lionky su tvrdsie zdroje a maju lepsie prudove zatazenie ale rychlo makkmu a su drahsie dnestne lipolky su na dobrej urovni aj tvrdostou uz
daggerf102
modelár

Príspevkov: 63

Moje modely
Poslať správu
Autor: daggerf102 Správa zaslaná: 11. 1. 2010 o 18:53
No ja osobne ostanem verný LI-polkám. Ten 0,1V na článok mi za nové laborovanie nestojí. Som s nimi spokojný, a ako tak ich poznám, a viem čo si k nim môžem dovoliť. Inak absolútny súhlas s adminom, neskladovať LI-pol nenabité, aspoň raz za dva mesiace mimo sezónu dobiť (nie vybiť a nabiť), a nikdy ich nenechať aj po lietaní vybité.
Bydlisko: Ružomberok ( 54 rokov )
GothaR
modelár

Príspevkov: 238

Moje modely
Poslať správu
Autor: GothaR Správa zaslaná: 24. 4. 2010 o 10:49
Ake mate skusenosti s nafukovanim Li-Poliek? Mam doma niekolko tychto: http://hobbycity.com/hobbyking/store/uh_viewItem.asp?idProduct=8936 a vsetky su uz trochu nafuknute, no tvrdostou mi to pripada iba ako keby bol nafuknuty ten plastovy obal. Pocul som, ze je to tym, ze sa nabijaju velkym prudom, no najviac som im daval tusim 1-1.2A, vybijanie je tiez pod hranicou 25C, taktiez nikdy neboli vybite pod minimalnu uroven. Co to sposobuje?
PS: zo svojej kapacity nestratili nic, stale drzia ako nove a okrem zmeny vzhladu tam nie je ziadny rozdiel oproti tomu ked boli nove.
Bydlisko: Ke-okolie ( 38 rokov )
Michall72
modelár

Príspevkov: 825

Moje modely
Poslať správu
Autor: Michall72 Správa zaslaná: 7. 5. 2010 o 18:17
ja mam 2x dualsky 1300 mAh 11,1 V a maju nieco okolo tych 200 cyklov, zatial slapu ako treba, no tak isto sa im trocha zväcsil objem, po lietani mam pocit ze nemaju vela od toho aby explodovali ale chvala bohu zatial nic... cim to je nwm povedat
Bydlisko: Humenne
lv
modelár

Príspevkov: 2802

Moje modely
Poslať správu
Autor: lv Správa zaslaná: 12. 5. 2010 o 07:52
Blackshadow:
Li-Ion

Lítium-iónový akumulátor funguje podobne ako Ni-MH batéria, nosičom energie je však lítium – kov s mimoriadne nízkou hustotou, poskytujúci články s vysokým napätím (keďže je na začiatku elektrochemického radu napätia kovov).
Kladná elektróda je tvorená zmesou oxidov lítia s ďalším kovom.
Zápornú elektródu tvorí uhlík so zmesou ďalších chemikálií.
Elektrolytom je zmes esterov (každý výrobca si chráni svoje zloženie).
Prvý krát sa dostali na trh v roku 1993.
Ponúkajú väčšiu kapacitu ako porovnateľné Ni-MH akumulátory, sú však drahšie.

Výhody:
Pomalé samovoľné vybíjanie
Nevýhody:
Krátka životnosť Najdlhšia životnosť zo všetkých akumulátorov
Menšia prúdová zaťažiteľnosť
Vyššia hmotnosť oproti LiPol



Ni-Cd

Katódou v tomto akumulátore je Ni(OH)2 a anodou je Cd(OH)2. Elektrolitom medzi nimi je vodný roztok hydroxidu sodného NaOH. Pri nabíjaní sa aktívna zložka kladnej elektródy (Ni(OH)2) mení na hydroxid-oxid niklitý (Ni(II) prechádza na Ni(III) a hydroxid kademnatý na kovové kadmium. Tieto deje však môžu prebiehať len do plného nabitia elektród. Pokiaľ nabíjanie pokračuje aj po úplnom nabití elektród, dochádza k prebíjaniu, pri ktorom sa začne rozkladať elektrolyt. Chemické deje prebiehajúce pri prebíjaní hermetických Ni-Cd akumulátorov je možné veľmi zjednodušene opísať celkovou rovnicou:

Výsledným dejom je to, že kyslík uvoľnený pri prebíjaní na kladnej elektróde je viazaný na zápornej elektróde. Kovové kadmium, vznikajúce ako produkt nabíjania zápornej elektródy, je pritom oxidované na Cd(OH)2, čím je zabránené ich úplnému nabitiu s nasledujúcim prebíjaním a nežiadúcim vývojom vodíka. Proces prebíjania hermetických akumulátorov sa z vonkajšieho pohľadu javí tak, že článku je dodávaná elektrická energia, ktorá sa premieňa na teplo – článok sa zahrieva.

Výhody Ni-Cd akumulátorov:
vysoká životnosť a spoľahlivosť,
možnosť odberu veľmi vysokých prúdov,
schopnosť rýchleho nabíjania,
veľký rozsah pracovných teplôt pre vybíjanie (–40 až +70 °C),
výborné mechanické vlastnosti,
relatívne malá zmena napätia v priebehu vybíjania, čím je daný prakticky konštantný výkon spotrebičov napájaných NiCd akumulátormi.
Nevýhody Ni-Cd akumulátorov:
menšia merná energia vztiahnutá na hmotnosť alebo objem,
náhly pokles napätia na konci vybíjania, Opak je pravdou, náhly pokles majú NiMh
obsah kadmia (Cd je klasifikované ako látka škodlivá životnému prostrediu).
Napätie akumulátora v nabitom stave je 1,4 V, čo umožňuje jeho rozmanité využitie. V minulosti sa Ni-Cd akumulátory používali vo všetkých možných mobilných zariadeniach, dnes sa ich použitie obmedzuje hlavne kvôli ochrane životného prostredia (obsahujú ťažké kovy).


Ni-Mh

Intenzívny výskum a vývoj Ni-MH akumulátorov začal v 80-tych rokoch minulého storočia. Hlavným dôvodom boli požiadavky ekológov na náhradu škodlivého kadmia v Ni-Cd akumulátoroch vhodnejším materiálom. Postupne nahrádza Ni-Cd batérie (namiesto kadmia je zliatina niklu, absorbujúca vodík ako ZrNi2, alebo La-Ni5). Ni-MH akumulátory boli uvedené na trh v roku 1991.

Kladná elektróda Ni-MH akumulátorov má rovnakú konštrukciu a rovnaké zloženie aktívnej hmoty ako kladná elektróda Ni-Cd akumulátorov. Znamená to, že elektrochemické zmeny prebiehajúce pri nabíjaní a vybíjaní sú zhodné.

Záporná elektróda obsahuje ako elektrochemicky aktívnu látku kovovú zliatinu, ktorá je schopná počas nabíjania a vybíjania viazať a uvoľňovať vodík.

V priebehu prebíjania sa na kladnej elektróde uvoľňuje kyslík.

Akumulátor musí byť zhotovený tak, aby po dosiahnutí úplného nabitia kladnej elektródy zostala časť aktívnej hmoty zápornej elektródy nenabitá. Kyslík vznikajúci pri prebíjaní na kladnej elektróde prechádza poréznym separátorom na zápornú elektródu, kde je redukovaný.

Plynný kyslík je takto viazaný a súčasne je oxidovaná aktívna hmota zápornej elektródy, ktorá nemôže byť úplne nabitá a nedochádza tak na nej k vývinu vodíka počas prebíjania. Tento dej sa nazýva rekombinácia a umožňuje hermetizáciu Ni-MH akumulátorov.

Výhody Ni-MH akumulátorov v porovnaní s Ni-Cd:
väčšia kapacita získaná z článku rovnakých rozmerov,
menšia záťaž pre životné prostredie.
Nevýhody Ni-MH akumulátorov:
menší rozsah klimatických a mechanických odolností,
väčšie samovybíjanie,
vyššia cena v porovnaní s Ni-Cd.
Pri poruche sa článok preruší u NiCd sa skratne


Li-Poly

Lítiumpolymérová batéria je najnovším typom batérií.
Ponúka niekoľko výhod:
vysokú energetickú hustotu (až dvakrát viac oproti Li-Ion batériám), nižšiu hmotnosť a možnosť batérie tvarovať.
Nevýhody:
Staršie typy Dlho sa však nabíjajú a vydržia len 100 až 150 cyklov.
Lipolky novej generácie majú dobu nabíjania skrátenú na cca 1/3-1/2 a životnosť sa blíži k 250 cyklom. Pri častom používaní ešte viac.
dlhšie uskladňovanie má za následok znižovanie kapacity a zvyšovanie vnútorného odporu

Gelové akumulátory

Životnosť väčšiny chemických akumulátorov sa pohybuje okolo 3 rokov (približne 1 000 nabíjacích cyklov). Existujú však aj akumulátory so životnosťou okolo 6 rokov (olovené a nikel-kadmiové). Tieto aku. sa používajú buď ako zdroj pre nabíjačky na miestach kde nieje možnosť napájania priamo zo siete. Avšak kvôli ich váhe a objemu, ich nemožno použiť priamo v modely. Najväčšie uplatnenie majú v automobilovom priemysle. Majú vysoké štartovacie napätie a preto monočlánky aj tohoto druhu aku. sa používajú na žhavenie motorovej sviečky v modeloch.

Ďakujeme užívateľovi - banova
Upravil: Michall72

Dovolil som si zopár úprav
Bydlisko: Trenčianska Turná ( 58 rokov )
Brano
team RCPortál

Príspevkov: 3266

Moje modely
Poslať správu
Autor: Brano Správa zaslaná: 12. 5. 2010 o 13:07
Dakujem, tam kde som videl rozdiel, som to opravil, dufam, ze na spravnych miestach
Bydlisko: Brno ( 33 rokov )
Thom.Borg
modelár

Príspevkov: 76

Moje modely
Poslať správu
Autor: Thom.Borg Správa zaslaná: 20. 5. 2010 o 23:53
Viacerí tu píšete, že lipolka pod 2,7 alebo 3 V sa už môže vyhodiť, je to síce pravda, ale ja mám s lipolkam aj trošku iné skusenosti.
Mal som lipolku (3 čl.), ktorá po pripojení na balancér sa nechcela nabíjať..že vraj vadná...tak som ju rozobral na samostatné 3 články a meraním zistil, že na jednom článku 0,7 V a na ostatných dvoch 1,9 V.... Ani po samostatnom pripojení jednotlivých článkov na nabíjačku mi to nechcelo začať nabíjať. Tak som skúsil taký trik čo som sa naučil v jednom servise kde som robil s takými baterkami.. Pripojil som ju na regulovatelný zdroj, napätie PRESNE nastavil na 4 V...prúd obmedzil na 1,5 A a nechal chvílu tak (cca 5 min.)
Na začiatku po pripojení bol odber maximálny (1,5A) ale postupne klesal....
Po tých 5 minutách už bateria dosiahne napatie 3 a viac V , je to však "makký zdroj" , lebo hned po pripojení záťaže klesne napatie na minimum (v mojom prípade 1,9)...
Ale keďsom po "rýchlonabití" tým zdrojom pripojil bateriu na nabíjačku začalo to nabíjať a v pohode mi to nabilo...
Zatial mi tá bateria slúži, aj keď mám z nej už iba dvojčlánok, lebo ten tretí čo bol pod 1 V sa už takto oživiť nepodarilo.

Je to podla mna rôzne, takže neberte toto ako návod na oživovanie lipoliek !!!!!!!!!!! ....a hlavne to neskušajte keď sa na to necítite, môže dojst k urazu..všetci vieme že lipolky radi horia a vybuchujú
Bydlisko: Bratislava/Dúbravka ( 38 rokov )
lv
modelár

Príspevkov: 2802

Moje modely
Poslať správu
Autor: lv Správa zaslaná: 21. 5. 2010 o 08:29
Thom.Borg:
Viacerí tu píšete, že lipolka pod 2,7 alebo 3 V sa už môže vyhodiť, je to síce pravda, ale ja mám s lipolkam aj trošku iné skusenosti.
Mal som lipolku (3 čl.), ktorá po pripojení na balancér sa nechcela nabíjať..že vraj vadná...tak som ju rozobral na samostatné 3 články a meraním zistil, že na jednom článku 0,7 V a na ostatných dvoch 1,9 V.... Ani po samostatnom pripojení jednotlivých článkov na nabíjačku mi to nechcelo začať nabíjať. Tak som skúsil taký trik čo som sa naučil v jednom servise kde som robil s takými baterkami.. Pripojil som ju na regulovatelný zdroj, napätie PRESNE nastavil na 4 V...prúd obmedzil na 1,5 A a nechal chvílu tak (cca 5 min.)
Na začiatku po pripojení bol odber maximálny (1,5A) ale postupne klesal....
Po tých 5 minutách už bateria dosiahne napatie 3 a viac V , je to však "makký zdroj" , lebo hned po pripojení záťaže klesne napatie na minimum (v mojom prípade 1,9)...
Ale keďsom po "rýchlonabití" tým zdrojom pripojil bateriu na nabíjačku začalo to nabíjať a v pohode mi to nabilo...
Zatial mi tá bateria slúži, aj keď mám z nej už iba dvojčlánok, lebo ten tretí čo bol pod 1 V sa už takto oživiť nepodarilo.

Je to podla mna rôzne, takže neberte toto ako návod na oživovanie lipoliek !!!!!!!!!!! ....a hlavne to neskušajte keď sa na to necítite, môže dojst k urazu..všetci vieme že lipolky radi horia a vybuchujú

Tá baterka čo ti slúži už má väčší Ri a ani zďaleka nedá také prúdy a krivku vybíjania ako by mala. To nevylučuje že pri malých prúdoch sa nedá používať.
Dôležité je aj ako dlho bola podvibitá. Čím kratší čas, tým skôr sa ju podarí zachrániť.
Bydlisko: Trenčianska Turná ( 58 rokov )
1 2 3
  • Pridať komentár
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Úvodná stránka
  • 327 ľudí online za poslednych 5 minút.
Fórum
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Album modelov
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Galérie
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Články
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Bazár
  • 1 inzerátov za posledných 24 hodín.
Podujatia
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.

Online za posledných 5 minút: