Pridané: 10. 2. 2012 o 19:50 | ID článku: CLA97 | Zobrazenia: 18843x | Komentárov: 36 | Autor: dodo_bb
Autor | Správa |
lv modelár Príspevkov: 2802 Moje modely Poslať správu |
Tu nie |
emir2 modelár Príspevkov: 164 Moje modely Poslať správu |
prečo to asi tak nevychádza keď obsahy spalovákov prepočítavaš na cm štvorcové a nie kubické??????? viď v úvodnom článku. |
RedByron modelár Príspevkov: 263 Moje modely Poslať správu |
No, zaujímavá diskusia viac formou ako obsahom . Nemám na drahé motory typu scorpion, ktoré majú super magnety a "nedajú sa upiecť". Preteky nelietam a i keď by som ohrozil rodinný rozpočet tak sa bojím, že ho degradujem na lacný motor po prvom páde. Preto som zvolil riešenie merania. To znamená, že kúpim relatívne lacný (nie najlacnejší) motor, mám k nemu merač príkonu a "váhu s háčikom". S akumulátorom o ktorom som si istý, že dá požadovaný výkon potom napasúvam vrtuľu, ťah a príkon. Na vysvetlenie: -Nesprávne zvolená vrtuľa dokáže, podľa môjho názoru, narobiť oveľa viac škody ako trochu váhy naviac. Pripomínam, že nárast priemeru o 10% môže odobrať až o 70% výkonu viac, niečo podobné platí i pre otáčky. Všimol som si, že mnohí predajcovia tam majú dosť diskutabilné hodnoty (napr. dva typy vrtule jedna je 8x4 a druhá 9x6) . -Ťažší motor má väčšiu toleranciu voči prehriatiu. -Väčší príkon motora neznamená, že dá i väčší výkon. Okrem typu vinutia samozrejme záleží i na tom ako presne je motor urobený. Vzdialenosť jadra vinutia od magnetu, presnosť vinutia, typ vinutia, čistota medi, kvalita magnetu a hlavne vyváženie (ak sa trasie-bzučí celý motor... ... to k tomu Scorpiu keď padnem) - všetko čo ide do teploty nejde do vrtule. -Pokiaľ nelietam mušie váhy tak radšej motor trochu predimenzujem - väčšina modelov ktoré mám boli pôvodne stavané na spaľovák alebo na jednosmerný motor. To čo ušetrím na váhe motora potom musím i tak dovažovať (dá sa samozrejme baterkou no nie vždy). Neprehrejem ho a to čo naberiem na váhe ušetrím na teplote t.j. nebudem sa po pár letoch čudovať, prečo motor už neťahá i keď berie stále rovnako. - Mne osobne sa častejšie stávalo, že som neustrážil baterku a motor neťahal kôli tomu, že baterka nestíhala. často to boli akumulátory, ktoré mali dať papierovo trvalý prúd 40A no po pár letoch bol problém dostať z nich 15A (podotýkam, že starostlivosť bola OK). P.S. Pokiaľ ide o snahu elektrónov chodiť viac po okraji vodiča ako celým jeho prierezom: Volá sa to skin efekt a platí to len pre vysoké frekvencie. Pri motoroch by sme to nemali vôbec brať do úvahy. Preto si myslím, že vhodnejšie riešenie je použitie hrubších vodičov. Ideálnym riešením by samozrejme bol nejaký typ páskovej medi tak by boli minimálne vzduchové medzery medzi vodičmi. Výrobcovia pravdepodobne riešia viac vodičov ako kompromis s ohľadom na bezpečný polomer ohybu a podobne... |
RedByron modelár Príspevkov: 263 Moje modely Poslať správu |
Po čase ešte k tejto téme: Vzhľadom na vyššie popísané mi je jasný vzťah výkon, priemer a stúpanie. Platí: čím väčšia vrtuľa a nižšie otáčky tým lepšie visenie. Z praxe tiež viem, že menšie modely potrebujú väčšie otáčky. Môj základ od ktorého sa odrážam je cca 900-1000KV pre rozpätie cca 1-1,4m (trainer). Je však nejaký rozumný vzťah napríklad medzi plochou krídla, otáčkami, veľkosťou vrtule, typom lietania a podobne? Na vysvetlenie: Kúpil som staršieho akrobata, poprával, zo šuplíka vytiahol pomalý motor, napasoval veľkú vrtuľu , išiel zalietať a znovu poškodil ... . Model sa správal super keď bol motor v zábere a model v pohybe. Pri pristávaní bol nestabilný,pridal som mu plyn nad zemou - prejavil sa moment váhy veľkej vrtule a motora. Šiel do protipohybu -škrtol krídlom o zem... Otázka znie: Od akej veľkosti vrtule už nepomôže vyosenie motora a musím z toho spraviť vrtuľník? . |
coro modelár Príspevkov: 886 Moje modely Poslať správu |
Odpovedať neviem ale priopmeniem jeden vzorček z fyziky, že výkon, sa okrem bežných vzorčekov, t.j. hlavne ťah krát rýchlosť, kde je vo vzťahu to visenie a potrebná letová rýchlosť (a teda plošné zaťaženie), prípadne napätie krát prúd a krát účinnosť (asi najpodstatnejšia je tá účinnosť vrtule lebo je malá), - počíta aj ako uhlová rýchlosť otáčania krát moment (na hriadeli). A práve ten moment samozrejme pôsobí na model rovnaký ako na vrtuľu (až na smer samozrejme), a môže model zhodiť - hlavne keď ide o štart alebo pristávanie na malej rýchlosti a obtekanie krídel je na hranici utrhnutia. Len som to chcel pripomenúť, že ak si vopred určíš otáčky, napr tým že si vyberieš KV 900-1000 a počet článkov,, a k tomu chceš nejaký výkon na hriadeli, je tým už pevne daný moment ktorým to ten model bude zhadzovať. Možno by sa našlo aj nejaké číslo, čo by sa považovalo za primeraný pomer veľkosti vrtule k rozpätiu modelu, ale to fakt neviem. Osobne si ale teda myslím, že to čo píšeš nie je o zotrvačnej hmote motora a vrtule, ale o potrebnom momente pri nejakých otáčkach aby sa tam dostal ten výkon. So zotrvačnosťou Ti pomože nastavenie spomaleného rozbehu hoc aj na regli, nejaký čas napríklad štvrť sekundy už by sa mal prejaviť a ešte by nemusel príliš vadiť.. Proste si nemyslím že ide o zotrvačnosť. A ešte, ak sa pilot dostane naozaj na hranicu pádu, a prudko pridá (alebo siahne do krídeliek), musí to padnúť, aj keby to bola vrtuľka z dmychadla. Tak je asi hlavne podstatné, ako ďaleko je rýchlosť modelu od tej hranice pádu, a ak je to s rezervou, nezhodí to ni veľká vrtuľa.. Ak je príliš blízko, asi stačí aj závan termiky. - Tu je na mieste aj otázka či to nemá hladké lesklé krídlo, ja osobne na laminárne obtekanie u malých alebo pomalých modelov proste neverím a všade robím ak nie turbulátory tak drsný/nerovný povrch. ? |
RedByron modelár Príspevkov: 263 Moje modely Poslať správu |
Coro, dík za reakciu -zhodneme sa na tom momente nie zotrvačnosti. Vidím, že obzor svojich úvah musím rozšíriť. P:S: model je konštrukčný s poťahom fóliou, vrátane krídel. |